Život nie je pieskovisko

Technika prekonala všetky vzdialenosti,
nevytvorila však nijakú blízkosť.

Martin Heidegger

Jedna z príčin trápenia mnohých našich súčasníkov je nedostatok ľudskej blízkosti. Výstižne mi svoju osamelosť vo vlastnej rodine formulovala istá osemnásťročná dievčina, ktorá si posťažovala:“V celom dome je nás celkom sedem, ale ja sa cítim celkom sama.“ Možno by sa rovnakým spôsobom vyjadrili aj ostatní členovia jej rodiny.
Niektorým ľuďom chýba pocit spolupatričnosti a zážitok zjednotenia sa s druhými, iní zase nemajú nijaké sklony vytvárať zaväzujúce vzťahy. Zdôvodnenie by zrejme najskôr poskytla psychológia, sociológia, pedagogika a ďalšie spoločensko-vedné odbory.
Ak ide o tendenciu trvalo sa vyhýbať zaväzujúcim sľubom, domnievam sa, že príčina leží v neochote niesť celoživotne zaväzujúci vzťah. Dôvodom býva strach zo zodpovednosti, pocit straty slobody, neochota vzdať sa pohodlia a sebectvo. Tieto dôvody môžu byť tiež príčinou narastajúceho počtu dvojíc, ktoré žijú spolu bez uzavretia manželstva, poklesu pôrodnosti a dokonca i poklesu záväzkov žiť v celibáte.
Mnoho dospelých ľudí sa správa ako deti. Chceli by si vyskúšať manželský život, ale iba ako hru. Ak ich hra s jedným partnerom omrzí, idú sa hrať na manželstvo s iným na iné pieskovisko. Mnoho mladých mužov by si chcelo vyskúšať kňazské pôsobenie alebo začať rehoľný život, ale tiež iba ako chlapčenskú hru. Keď ich to na fare alebo v kláštore prestane baviť, idú sa hrať inde. Všetci pritom zabúdajú, že existujú vzťahy, ktoré nemožno iba skúšať.
Iba mladým chlapcom, čo sa hrajú s drevenými pištoľami na zlodejov či policajtov, je dovolené vymieňať si úlohy. Pre nich z toho totiž nevyplýva nijaká zodpovednosť, nijaký dopad na skutočné medziľudské vzťahy. Pre dospelých, ktorí sa nechcú od druhých vzďaľovať a zažívať stratu blízkosti, to neplatí.

K radosti ľudskej duše prispeje skúsenosť, že v ľudskom živote sa dajú hrať hry, ale v hrách nie je možné prežiť celý život. Krása blízkeho vzťahu vychádza z vernosti svojmu slovu a nijaká technika ani chémia ju nenahradí. Veď – ako píše už svätý Pavol – ovocím Božieho Ducha, ktorý prekoná každú vzdialenosť, je okrem spomínanej vernosti tiež láska, dobrota a trpezlivosť.

Max Kašparů – O radostiach ľudskej duše

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 19.10.2008 - 18:22
    Predpoklady ekonómov vravia o piatich rokoch.Je to málo alebo veľa z ľudského života?Prečo sa to...
  • 14.10.2008 - 15:17
    Prečo veda vs viera ? Po skončení štvrtej triedy na základnej škole som nastúpil na osemročné...
  • 09.10.2008 - 22:24
    Cesta bez zmyslu je vyznačená šípkami do Pekla. A Nebo je stav duše. Dnes ráno ako som merala jednu...
  • 22.09.2008 - 16:36
    Dosť absurdná predstava, nie? Alebo žeby na tom predsa len nebolo nič čudné? O čom je vlastne ten...
  • 22.09.2008 - 14:56
    Mnohým sa to dnes tak môže javiť. Kresťania často zrádzajú hodnoty, ktoré navonok deklarujú alebo...
  • 16.09.2008 - 16:25
    Urobili sme krásnu cestu.Posledná večera od Leonarda(Milano),Lurdy,Garabandal,sv.Jakub v Santiagu...
  • 07.09.2008 - 21:43
    boli sme liezť. nebolo to prvýkrát a uz sme celkom zohratí. občas postraší nejaký kameň, čo...
  • 01.09.2008 - 15:34
    Určite väčšina z nás nemá či nemala rada návrat do školských lavíc po dvoch mesiacov zábavy,...
  • 27.08.2008 - 11:25
    Dať či nedať? To je otázka. Možno v tomto prípade by v tom mal Shakespeare jasnejšie....
  • 27.08.2008 - 11:22
    /Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Keby sme mohli jediným...