Máš pocit suchoty a takého nenaplnenia vo svojom vnútri? Túžiš po niečom naplňujúcom a nevieš to pomenovať?
V dnešnej uponáhľanej dobe sa ti ponúka veľa duchovnosti z rozličných meditatívnych kurzov, návštevy veštíc. čítanie horoskopov atď... Stačí sa prejsť len po hlavnom meste a na každej voľnej ploche nájdeme takéto ponuky. Najpozoruhodnejšie na tom je to že veľmi veľa kresťanov sa uchyľuje k takýmto veciam ktoré vyvolávajú nejaký mystický zážitok. Najsmutnejšie je to že neviem v tej našej viere nájsť to krásne bohatstvo ktoré máme a z ktorého môžeme neskutočne čerpať. Môžeme sa napiť z prameňa živej vody (sv.pismo, spisy Otcov z púšte atď...) Je normálne že hlavne v takejto dobe keď žijeme dobu v ktorej sa len každý niekde ponáhľa. A ľudia si uvedomujú prázdnotu vo svojom srdci a snažia sa ju zaplniť duchovnom. Jediný kto môže vyplniť to prázdno v tvojom srdci je Ježiš Kristus.
Ak túžiš po takomto naplnení tak siahni na knihu od Raniera Cantalamessa - Výstup na vrch Sinaj.
Autor tak krok za krokom zavedie na vrch, Sinaj - je vrch teofánie (zjavenia Boha)
- blog používateľa Grobarčík Peter
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač
Veru hej...
Mňa zaráža to, že celá Bratislava je polepená kurzmi jógy, transcendentálnej meditácie a pod., ale nikde (okrem kostolov) nie sú plagáty pozívajúce na kresťanské akcie. Čo sme zaspali dobu? To (skoro) niktto nič nerobí? No utešuje ma to, že aj my kresťania si vieme nájsť čas na meditáciu sebe vlastnú. Dôkazom toho je preplnený Dóm sv. Martina každú prvú stredu v mesiaci počas školy sv. Pavla, na ktorej nás náš arcibisup učí meditovať nad biblickými textmi apoštola národov.
Tak tak...
Raz som počula také prirovnanie - že my Európania sme zvláštny národ. Namiesto prehĺbenia vlastnej kresťanskej studne si kopeme ďalšie a ďalšie... a potom máme množstvo rozkopaných studní, ale v žiadnej nemáme vodu, ktorá by nám konečne uhasila smäd.
Hmmmm, a možno je to tým, že niekto nám dal pred našu rozkopanú studňu nápis "Fatamorgána" alebo "Pozor, voda je otrávená"... Tak mi niekedy pripadá. Ako často sa stretáme s názorom - "Boh áno, Cirkev nie!"? ...
Zas na druhej strane to nemusí byť len ten nápis, ale aj nejaká prvotná skúsenosť - nepríjemná; ako keď pri kopaní tej studne sa najprv objaví kalná štrková voda a my usúdime, že ten nápis má pravdu a kašleme zas na studňu...
Ok. Príjemnú meditáciu!