Vystúpli sme spolu z autobusu. Pani sa opatrne a sústredene upravovala pred cestou ďalej. Barly mala zviazané šnúrkou aby jej nepadli a rúčky mäkko omotané proti otlačeniu dlaní. Prihovoril som sa jej, či má nejakú bolesť. Dozvedel som sa, že veľa a dlho. Má operovaný bedrový kĺb ale bolí ju už ten druhý a najmä má veľké problémy s chrbticou.

Ponúkol som jej pomoc modlitbou ale ona mala obavu či máme rovnakú vieru. Chcela vedieť kde som pokrstený. Povedal som, že v RKC, načo ona mi vravela, že odtiaľ odišla a nechce s ňou mať nič spoločné a dala sa pokrstiť do vody inde.

- Áno, krst do vody z vlastnej viery je veľmi dôležitý.
Teraz však skúsme sa pomodliť a vy mi poviete čo pocítite.
Nakoniec vždy ide o to, že sme Ježišovi a v tom sa snáď zhodneme.

Pani nič nevravela tak som sa pomodlil a pýtam sa ako sa cíti teraz.
- Cítim mierne zlepšenie.
- To je dobré, takže môžem pokračovať?

Privolila a ja som sa opäť modlil. Tentoraz bola zmena výraznejšia.

- Dovoľte mi chytiť vás za obe ruky.
Modlil som sa aby ju prenikol Duch svätý.
- Cítili ste to?
- Áno
Ja som však pri modlitbe necítil nič iba jej studené ruky. Bol som vďačný Bohu, že v nej práve čosi koná.

Pani mi začala vravieť, že Boh má svoje meno a ona sa pred operáciou stále modlila k Bohu Jehovovi.
Ona je svedkyňa Jehovova.

- Všetko čo ste práve pocítili bolo z modlitby k Pánovi Ježišovi, z toho čo On už pre nás získal. To On je Boh a sám to v Písme na viacerých miestach o sebe vyhlásil, povedal že On a Otec sú jedno.

Zacitoval som jej niektoré tie výroky.

Nechcela viesť diskusiu a pripustila, že Písmo každý vykladá inak.

Pýtam sa jej ak ste pred modlitbou mali bolesť v chrbtici na stupni desať a ideme do nuly, kam sme sa teraz dostali? Vraví, že asi tak na šesť.

- To je pekný skok, tak pokračujme.

Na tom sme sa už ochotne zhodli.

Po chvíli mi pani potvrdzuje opäť zlepšenie stavu a viditeľme jej je lepšie. Ešte stále to nebolo úplne bez akejkolvek bolesti ale teraz mi aj sama potvrdzovala, že sa naozaj takto necítila už dávno.

Napadlo ma, že za tým stavom bude asi skrytý duch, čo ju niči. Pri opätovnej modlitbe som vystúpil aj proti každému zlému duchu a prikázal som mu ihneď opustiť tento chrám.
- Teraz by ste určite mali niečo pocítiť.
Prekvapená mi odpovedá
- Pri tejto modlitbe sa mi niečo uvoľnilo v bedrových kĺboch.
- Ak naozaj viete, že sa vám výrazne uľavilo, začnime chodiť. Ja sa budem modliť za posilnenie ako budete kráčať.
Vykročili sme a pani mi stále potvrdzovala, že teraz jej je naozaj oveľa lepšie.

V hale autobusovej stanice mi opisovala ako ju doma bez barlí za chvíľu ťahá k zemi ale tu s nádejou vzala barle do jednej ruky a skúšala chodiť bez nich. Jej vnučka, ktorá bola celý čas s nami, sa zľakla a hovorí jej nech to radšej skúsi až doma.

Vravím dobre ale skúste.

Teraz však, keď cítite zmenu, dobre si to uvedomujte aby ste si ju obhájili, keď sa zlý pokúsi nahodiť vám nejakú bolesť akoby sa to chcelo vrátiť. Teraz sama cítite ako pre vás Boh, nie ja, niečo urobil. Uvedomte si, ak Boh niečo vykoná máte to od Najvyššej Autority. Jeho uzdravenie jednoducho platí. Ak príde nejaký nepríjemný pocit tam kde teraz už máte pokoj, je to iba zlý a môžete ho s vierou odohnať aj s tým čo práve pocítite. Musí odísť a vy budete mať pokoj.

Pani mi začala ďakovať a pýtať sa na nejaké prebudenecké spoločenstvá či ich poznám v Petržalke a pod. Nakoniec sme sa aj predstavili. Ešte chcela aby som sa pomodlil za jej vnučku lebo sa jej ťažko učí. Dievča malo asi patnásť rokov a nevyzeralo, že chce tam chce prijať modlitbu. Povedal som jej len, pozri ako sa práve Pán stará a tvoju starkú a nech je ti to povzbudením dôverovať Mu.

Už som sa chcel odobrať tak sme sa rozlúčili a veľmi vďačný som šíel na svoj autobus.

Sláva patrí Bohu.