Niekedy počujeme: ja keby som sa zmenil, to by som už nebol ja... Tak sme si obľúbili svoju vlastnú karikatúru, svoj životný štýl, niekedy dokonca svoj životný chaos, alebo svoje zahnívanie zaživa, že už po žiadnej veľkej zmene ani netúžime. Ale tým sa stávame imúnni voči obráteniu. Sme plní sami seba a čudujeme sa, že Duch svätý nás nemení, aj keď ho o to občas prosíme.
Dar Ducha Svätého to nie je bonboniéra! To nie je nová vecička, ktorá sa môže len tak pridať k ostatnému bohatstvu, ktoré sme si nazhromažďovali. Duch Svätý je osoba, božská osoba, a preto sa nevojde do nášho srdca, pokiaľ tam nebude mať centrálne miesto. Musíme svoje srdce vyprázdniť, rozšíriť, jednoducho pripraviť sa na príchod Ducha Svätého.
Tri roky chodili apoštoli s Kristom a desať dní sa intenzívne modlili s Ježišovou matkou – tak sa pripravovali na príchod Ducha Svätého. Boh v ich srdciach prehlboval priestor, aby v nich bolo jediné: túžba po Duchu Svätom, ktorého v plnosti vnímali v Ježišovom živote. Až touto zmenou, ktorou v nás pôsobí Duch Svätý, sa skutočne stávame sami sebou.

Vojtěch Kodet: Hledám tvou tvář (karmelitánske nakldatelství)