Jedným z najčastejších symbolov pre vyjadrenie Božej sily a stálosti je pojem skala. „Boh je moja skala. kto iný je našou skalou, než náš Boh?“
Ak na cestách prírodou vidíme skaly, zdolávame ich, obdivujeme ich útvary, krásu a pevnosť, tak by sa nám vždy mal vybaviť práve tento symbol: „ Boh, skala môjho srdca a môj podiel“(Ž 73,26). Táto metafora sa neustále opakuje vo väčšine kníh Starého zákona a v Novom zákone dostáva podstatný význam.
Pokiaľ sme si všimli živly vody, ohňa a vzduchu, nemali by sme prehliadnuť, že v Písmu nájdeme v spojitosti s pojmom „skala“:
voda zo skaly (Nm 20,8); oheň zo skaly (Sud 6,21); vietor roznášajúci skaly (1 Král 19,11).
V prorokovi Izaiášovi je skala úkrytom.
V Novom zákone je podobenstvo o mužovi, ktorý staval svoj dom na skale. Jeho stavba zotrvá a odolá všetkým vonkajším náporom. Každý, kto pevne stavia na Bohu je nezničiteľný. Opakom je stavba nerozumného muža na piesku pominuteľných záujmov (Mt 7,24). Padá a zaniká, ako každá stavba bez Boha.
Jeden z vrcholov Ježišovho evanjelia je vyjadrený v Mt 16,18 a týka sa založenia cirkvi. Veta: „Ty si Peter, skala a na tejto skale založím svoju cirkev a brány pekelné ju nepremôžu....“ Predstavuje dom na skale pre všetky Božie deti, ktoré spája jeden Pán, jedna viera, jeden krst. Touto skalou je cirkev.
Miesto Pánovho vzkriesenia bol hrob vytesaný v skale (Mt 27,60).
Jozef Hrdlička: Strmou stezkou (karmelitánske nakladatelství)