Pán má svoju sviatosť, ktorá je veľmi podobná manželstvu. Sobášny obrad ženícha a nevesty je istý druh obety, pretože ten, ktorý miluje, umiera sebe a odovzdáva sa milovanej bytosti. Milovaná bytosť umiera sebe a odovzdáva sa milujúcemu a z tejto vzájomnej smrti vzniká extáza lásky. To je obeta. Jestvuje medzi manželmi iba láska, ktorá sa prejavuje v tomto čine vzájomnej obety? Nejestvujú medzi nimi láskavosti priateľstva, ktoré dokonca prevýšia pokojné ticho dvoch v jedom tele?
Maeterlinck povedal: „Priateľ je niekto, v prítomnosti koho môžete byť ticho.“
Veď napokon ich spoločné šťastie závisí od hlbokého uvedomenia si, že pre neho je ten druhý sviatosťou.
Náš Pán má podobnú sviatosť: je skutočne a pravdivo prítomný, jeho telo a krv, duša i božstvo, vo Sviatosti oltárnej.
Keď spoznáme, ako máme milovať, naučíme sa byť citlivými a vnímavými, a keď ho navštívime, prihovorí sa nám. Vezmeme na seba jeho podobu. Budeme žiariť ako Mojžiš, lebo budeme s Bohom. Svätý Pavol nám tiež hovorí, že rastieme v nádhere, lebo sme v Božej prítomnosti. Mojžiš rástol v nádhere, keď prišiel znova na vrch. podobná nádhera rastie i v nás, pretože sa vraciame ku Kristovi. Svätý Pavol hovorí, že Pánovu nádheru odrážame akoby v zrkadle, a takto sa premieňame na jeho podobu, z nádhery do nádhery. (Porov. 2Kor 3,18) Takýmto spôsobom v nás pôsobí Eucharistia.
Fulton Sheen: myšlienky na každý deň (Dobrá Kniha zostavil Henry Dieterich)