„Ak sme napríklad plní jedla, nemáme hlad. Ak máme pohodlie, ak sme pokojní tam, kde sme, nemáme potrebu ísť inam. A ja sa pýtam, a bolo by dobré, keby sme si dnes my všetci položili otázku: ‚Som v mojom srdci pokojný, spokojný, nič mi netreba – z duchovného hľadiska ? Vyhasla moja nostalgia?‛ Hľaďme na tento radostný ľud, ktorý plakal a tešil sa. Srdce, ktoré nemá nostalgiu, nepozná radosť. A radosť je práve našou silou, Božou silou. Srdce, ktoré nevie, čo je to nostalgia, sa nemôže radovať. A celá táto cesta, ktorá sa začala pred rokmi, končí oslavou.“
Ako povedal pápež František, ľud jasá veľkou radosťou, lebo „pochopil slová, ktoré mu boli hlásané. Našli to, čo im nostalgia dávala pocítiť a smerom k čomu im pomáhala napredovať“. Svätý Otec ukončil homíliu týmito slovami:
„Položme si otázku: Aká je naša nostalgia, túžba po Bohu? Sme spokojní, sme radi tak, ako sme, alebo máme každý deň túto túžbu ísť vpred? Nech nám Pán dá túto milosť – aby nikdy, ale naozaj nikdy nevyhasla v našom srdci nostalgia po Bohu.“
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .