Stvorenie sveta v šiestich dňoch podľa prvej biblickej knihy – knihy Genezis – je nám všetkým veľmi dobre známe. Preto prejdem hneď k veci, ktorú mám na srdci ohľadom Genezis ja.

Vnímam tu predovšetkým tri myšlienky:

1.) Počiatok sekularizácie polyteistickej náboženskej kultúry v popise stvorenia sveta v knihe Genezis.

2.) Stvorenie sveta (kozmu a života) v niekoľkých „dňoch“, a teda v niekoľkých fázach, nie naraz, čím sa otvára priestor pre rozvoj vývojových, evolučných teórií.

3.) Stvorenie sveta v šiestich dňoch, ktoré zodpovedajú a ktoré nezodpovedajú prírodovedným poznatkom, prihliadnuc najmä na jeden najmarkantnejší spor – stvorenie vegetácie na tretí deň, čiže skôr než Slnka a hviezd, ktoré boli stvorené na deň štvrtý.
-

PRVÁ MYŠLIENKA

Prvýkrát som sa s touto myšlienkou stretol dosť neskoro – až pri štúdiách filozofie a informoval ma o nej jeden náš učiteľ na seminári „Veda a viera“. Samotná sekularizácia (zosvetčovanie spoločnosti, vytláčanie náboženstva z verejného prejavu do čisto súkromnej sféry jedinca), ktorá dnes toľko kresťanom robí starosti, má istým spôsobom svoje korene už v knihe Genezis. Samozrejme svätopiscovi vtedy nešlo o sekularizáciu spoločnosti, ale o sekularizáciu mytologického svetonázoru ľudí. Chcel povedať: „Ľudia, všetky tie morské a suchozemské živly, všetky tie prírodné sily, všetky lesy a stromy, všetky živočíchy, to nie sú bohovia! Netreba sa ničomu, čo vidíme, klaňať! Lebo to nie sú bohovia, ale iba stvorené veci, ktoré sú dokonca podriadené človeku ako korune tvorstva.“ Tak nejak chcel byť svätopisec knihy Genezis pochopený. Začalo sa „zosvetčenie“ tajomných živelných síl a mocných životných foriem, ktoré sa ukázali ako obyčajné stvorenia – stvorenia, ktoré stvoril Boh, jeden jediný Boh, ktorý je nad všetkým: „A Duch Boží sa vznášal nad vodami.“ (Gn 1, 2)

Zásah proti mytológii, polyteizmu a animizmu autorom tzv. prvej správy o stvorení v knihe Genezis je prípravnou pôdou pre prísny monoteizmus – zvláštne pestovaný v abrahámovských náboženských kultúrach. Považujem to za skutočne vyspelú myšlienku. Animizmus, mytológie a polyteizmy boli u ľudí všetkých rodov, kmeňov a národov tak rozšírené, že je možné hovoriť o akomsi prirodzenom sklone človeka zbožšťovať sily, ktorým nerozumie. Ale teraz tu prichádza v skorých dobách svätopisec, ktorý zapisuje dlho tradovanú myšlienku, že jestvuje len jediný Boh, ktorý ako Stvoriteľ stvoril všetko navôkol a dal to do služieb človeku. Takže už nie človek sa má klaňať zvieratám a prírodným živlom, ale ich má pochopiť, skrotiť a využiť pre svoje blaho.
-

DRUHÁ MYŠLIENKA

Druhá myšlienka mi je vari sympatickejšia než prvá. Kresťanom je jasné, že biblický opis stvorenia počas šiestich dní je jedna veľká metafora. Tá sledovala dva zámery. Jeden je známy a druhý bol dlho zaznávaný alebo podľa môjho názoru nepochopený.

Prvý zámer bol ukázať, že 6 dní sa pracuje a v siedmy deň – teda v sobotu – sa odpočíva. Sobota má byť dňom Pána, kedy sa má človek venovať rozvoju svojho duchovného života a spirituality, modlitbe a vo všeobecnosti rozvoju svojho vzťahu so Stvoriteľom, čomu napomáhali aj sobotňajšie bohoslužby a obety.

Druhý zámer je, myslím, interpretácia stvorenia ako určitého konkrétneho procesu. Procesu vývoja, postupného tvorenia kozmu a života vo viacerých fázach (v tomto prípade v šiestich fázach), čo nádherne koketuje s evolučnou kozmológiou, však? Svätopisec ukazuje, že Boh nestvoril všetko naraz, ale vo viacerých krokoch, čo u toho, kto chce, môže vyvolať asociáciu s evolučnými teóriami. Mne to takú asociáciu vyvoláva a som tomu rád. :-)
-

TRETIA MYŠLIENKA

Na začiatku stvoril Boh svetlo, no svetelné zdroje, akými sú slnká, tie boli stvorené až v štvrtej fáze (na štvrtý deň). Preto sa možno domnievať, že Božia inšpirácia priviedla svätopisca k neistej informácii, že pravdepodobne po stvorení neba (teda nebies ako „miesta“ prebývania anjelov a „Božieho trónu“) a zeme (teda prahmoty, praenergie, pražiarenia, z ktorého sa vyvinulo všetko ostatné hmotné, pozri najmä Gn 1, 1 – „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“) Boh tvoril najprv žiarenie a energia nekonštituovala hmotu. To potvrdzujú aj fyzikálne poznatky, že najskôr v praenergii koexistovali žiarenie a prvé elementárne častice, ktoré neskôr vytvorili po definitívnom oddelení sa od žiarenia prvú hmotu.

V druhý deň už bola stvorená obloha, takže možno hovoriť o vzniku planét a jej atmosféry. Nuž, na to potrebujeme hmotu, teda „prach zeme“, čo sú elementárne častice a prvé atómy vyprodukované termojadrovými reakciami vo hviezdach. Ale tie boli stvorené až na štvrtý deň! Preto buď prvé prvky dokázali tvoriť planéty aj bez termojadrových reaktorov slniečok, teda čisto na základe spomenutého prvotného „svetla“ z prvého dňa a z počiatku, kde sa spomína „zem“, alebo je táto predstava v rozpore s prírodovednými poznatkami. Ale je tu ešte jedno riešenie! :-) Vziať svätopiscove slová ako metaforu, čo nám aj biblisti odporúčajú. Je napísané: „Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!“ Tieto predstavy sú dosť ovplyvnené egyptskou a najmä babylonskou kozmológiou a tie hovoria, že dole na zemi sú rieky a moria, čo sú tzv. spodné vody, zatiaľ čo nad oblohou sú horné vody, ktoré sem-tam pršia nadol. Obloha je takto klenbou ponad zem a oddeľuje spodné vody od horných. Ak si spomínate, v druhom verši knihy Genezis sa píše, že „Duch Boží sa vznášal nad vodami.“ Nad vodami! Je to metafora, ktorá poukazuje na fakt, že Boh je ponad celé svoje stvorenstvo a celý kozmos – odborne by sme povedali, že Boh svet transcenduje (presahuje). „Vody“ teda označujú celé stvorenstvo a oddelenie horných vôd od dolných vôd metaforicky čitateľovi tajuplne naznačuje, že jestvujú dva typy stvorenstva. Horné vody – to je duchovný svet, zmyslami neokúsiteľný. Sú to anjeli, nebeské kráľovstvo. Je to svet ducha a duchovných bytostí. Dolné vody – to je svet matérie, hmoty, svet, z ktorého vzíde hmotná prirodzenosť človeka. Obloha je klenbou, ktorá ich oddeľuje, a hoci „horné vody niekedy pršia dole“ (teda anjeli môžu zasahovať do hmotného sveta), my tu dole na zemi sme odkázaní len na vlastné zmysly, a teda ovplyvňujeme predovšetkým hmotu.

To je môj pohľad, ako by sa dalo vysvetliť stvorenie oblohy na druhý deň. Neviem, či presne toto chcel povedať svätopisec, ten sa možno jednoducho inšpiroval babylonskou kozmológiou – napriek tomu verím, že Boh ako hlavný Inšpirátor mohol svätopisca použiť aj ako nástroj na vyjadrenie hlbších myšlienok. Biblisti takýto Boží inštrumentalizmus nepopierajú.
-

PROBLÉM STVORENIA VEGETÁCIE SKÔR NEŽ SLNKA

„Tu povedal Boh: „Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy,...““ (Gn 1, 11) A stalo sa tak na tretí deň. No až pre štvrtý deň je napísané: „A Boh urobil dvoje veľkých svetiel; väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy.“ (Gn 1, 16) Ak by sme to vzali takmer doslovne, tak je to absurdné, že? Je predsa známe, že na vytvorenie autotrofnej bunky schopnej fotosyntetizovať organické látky z čírej vody je potrebné slnečné svetlo. Preto v evolúcii foriem života nemohli rastliny vzniknúť skôr než Slnko. A tiež fyzici pripomínajú, že naša planéta je zložená z prvkov, ktoré sú produkciou termojadrových reakcií hviezd – a tieto prvky sa po spotrebe všetkého vodíka explozívne rozptýlili do priestoru, čím sa umožnil vznik planét a solárnych systémov. Preto svätopiscovo „ukáž sa súš“ (Gn 1, 9) napísané v treťom dni vyznieva pred štvrtým dňom, kedy mali byť stvorené hviezdy, ako úplná hlúposť, ktorú by sme mohli pripísať primitívnej forme starovekých mytologických kozmológií.

To je zhruba pomenovaný problém. Čo s ním?

Riešenie, ktoré sa mi ponúka v mojom pohľade na vec, sa prediera na povrch opäť cez metaforický pochop – lebo inak sa tu naskytujú naozaj vari len dve možnosti:

1.) Stvorenie Slnka a hviezd neskôr ako Zeme a vegetácie pripíšeme nevedomosti svätopisca, ktorý písal svoje posolstvo pod silným vplyvom egyptskej a babylonskej kozmológie.

2.) Pokúsime sa nazerať v posolstve svätopisca posolstvo Boha, teda hlavného Inšpirátora týchto posvätných textov.

Idem radšej tou druhou cestou, aj keď poprieť vplyv babylonskej kozmológie nemožno. Vidím v diele tretieho dňa dôraz na rastlinnú ríšu. Aj svätopisec dáva dokonca dvakrát dôraz na to, že vegetácia prináša „plody, v ktorých je ich semeno“ (Gn 1, 11 a Gn 1, 12). Akoby vyzdvihol úlohu rastlín, ktoré majú väčší význam pre človeka, než „svetlá na nebeskej oblohe (určené) na znamenie pre obdobia, dni a roky“. (Gn 1, 14) A veru, vďaka rastlinám je v atmosfére kyslík a ten nepochybne potrebujú všetky živočíchy. Bez neho nemožno otvárať otázku živočíchov, a teda ani človeka. Slnko a Mesiac svätopisec nazýva „svetlami, ktoré majú osvetľovať zem“. (Gn 1, 15) Všíma si teda len tieto dve ich úlohy – oddeľovať obdobia, dni a roky... a osvetľovať zem. Zato rastliny sú až tak podčiarknuté, že Boh dokonca volí za prostriedok spoznania rozdielu medzi dobrom a zlom, a teda za prostriedok, ktorý je v raji nutný pre potvrdenie ľudskej slobody, ovocný strom, a teda rastlinu.

Je nepopierateľné, že rastliny potrebujú Slnko, aby mohli sami prežiť (či vôbec vzniknúť). Preto uprednostnenie stvorenia vegetácie pred stvorením hviezd nesie so sebou silné Božie posolstvo, inak by sme museli priznať vážne pochybenie svätopisca. Pán Ježiš viackrát použil metaforu, že človek je ratolesť a On sám je vinič. Ba že človek ako ratolesť musí prinášať ovocie, inak je odrezaný. (Porov. Jn 15, 1-2). A metaforu ovocia spomínajú aj listy Nového zákona. Preto preferencia vegetácie ako silnej biblickej metafory hneď po oddelení horných a dolných vôd klenbou oblohy, je príznačné a veľmi symbolické. Ide o dôraz nádhernej sily rastlinnej ríše, ktorá sa pri pochopení Slnka len s tamtými spomenutými dvomi úlohami ukazuje pre človeka a jeho duchovný vývoj ako oveľa dôležitejšia. :-)

PS

Ak máte iný pohľad na stvorenie, alebo konkrétne na tento posledný problém, napíšte mi do diskusie pod článkom, alebo na môj e-mail. Budem veľmi vďačný. :-)
-