Už o niekoľko dní začneme, drahí poslucháči, prežívať Advent. Bude na nás, ako a čím ho naplníme. Možno z túžby, aby zázrak života, ktorý na Vianoce budeme sláviť, a ktorý bol vyjadrený na Slovensku zázrakom Pochodu za život, nezhasol, podelím sa s vami o jeden príbeh. Nie rozprávkový, hoci sa takým môže zdať. Pred časom mi pri rozhovore jedna zo študentiek medicíny povedala: „Na prednáške nám povedali, že ak zistíme u tehotnej matky anencefalitický plod, máme jej podať liek s abortívnymi účinkami bez toho, aby sme ju na to museli upozorňovať“! Bolo to tak? Po podobných „prednáškach“ ohľadom abortov som tomu schopný uveriť. Teda i podľa tých, ktorí by mali vychovávať o úcte k ľudskému životu, počúvame namiesto toho návod ako vraždiť. „Veď aj tak dlho neprežije“... argumentujú.
Pred niekoľkými rokmi sa v Turíne narodilo dieťa. Povieme si, čo je na tom zvláštne? Dieťa sa narodilo bez mozgu- teda v lekárskej terminológii išlo o anencefalitický plod. Minimálne šance, aby prežilo čo i len zopár dní.
Rodičia sa túto správu dozvedeli už počas tehotenstva. Rana. Koho z rodičov by táto správa neranila? Rada lekára bola- interrupcia. Matka však povedala rozhodné nie! Malo sa predsa narodiť dieťa. Teda živý človek. Nemalo to byť len žijúce srdce, žijúca pečeň, či obličky... On bude dýchať, bude žiť. O tom, koľko, nech rozhodne Boh. Ale on bude žiť....
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .