Ustavične hľadáš dôkazy priateľstva, no tým si len ubližuješ. Keď obdarúvaš priateľov, nečakaj konkrétnu reakciu, vďaku.
Ak naozaj veríš, že ťa Boh miluje, ponechaj priateľom slobodu reagovať na tvoju lásku im vlastným spôsobom. Majú svoju minulosť, povahu, spôsob, akým prijímajú lásku. Možno sú pomalší, váhavejší, alebo sú opatrnejší ako ty. Možno chcú mať s tebou taký vzťah, aký je prirodzený pre nich, a tebe to pripadá nezvyčajné. Dôveruj, že tí, čo ťa majú radi, naozaj ti chcú prejaviť svoju lásku, aj keď čas, miesto a forma sa nezhodujú s tvojou predstavou.
Schopnosť dôverovať priateľom prehlbuje vieru vo vlastnú dobrotu. Keď dávaš dar slobodne a spontánne, nerob si starosti, čo ťa k tomu vedie. Nehovor si: „Možno tento dar dávam preto, aby mi ho vrátili. Možno tento dar dávam preto, aby som priateľa nútil do takého hlbokého vzťahu, aký nechce.“ Spoľahni sa na intuíciu.
Ponechaj priateľom slobodu reagovať tak, ako chcú a môžu. Nech ťa prijímajú v takej slobode, ako ty dávaš. Vtedy budeš schopný pocítiť opravdivú vďačnosť.

Henri J. M. Nouwen – Vnútorný hlas lásky