Z homílie pápeža Františka na Popolcovú stredu: Hanba je v skutočnosti dobrá

Božie slovo sa na začiatku pôstnej cesty obracia na Cirkev a na  každého z nás dvoma pozvaniami. Prvým je pozvanie sv. Pavla: «Zmierte sa s Bohom!» (2 Kor 5,20). Nejde však len o dobrú otcovskú radu ani o odporúčanie. Ide o skutočnú prosbu a žiadosť v Kristovom mene: «V Kristovom mene prosíme: ‚Zmierte sa s Bohom!‛» (tamtiež). Prečo taká slávnostná a dôrazná výzva? Pretože Kristus vie, akí sme krehkí a hriešni, pozná slabosť nášho srdca; vidí ho ranené zlom, ktoré sme spáchali a podstúpili. Vie, ako veľmi potrebujeme odpustenie, vie, že sa potrebujeme cítiť milovaní, aby sme konali dobro. Sami toho nie sme schopní: preto nám apoštol Pavol nehovorí, aby sme niečo urobili, ale aby sme sa nechali zmieriť s Bohom, aby sme mu dovolili nám odpustiť, s dôverou, pretože «Boh je väčší ako naše srdce» (1 Jn 3,20). On víťazí nad hriechom a pomáha nám znovu vstať z našich bied, ak mu ich zveríme. Je len na nás, či uznáme, že potrebujeme milosrdenstvo: je to prvý krok na kresťanskej ceste; je to vstup cez otvorené dvere, ktorými je Kristus, kde nás očakáva on sám, náš Spasiteľ, a ponúka nám nový a radostný život.

Môžu sa však vyskytnúť aj isté prekážky, ktoré zatvoria dvere srdca. Existuje pokušenie obrniť dvere, alebo spolunažívať so svojím hriechom, minimalizujúc ho a stále si ho ospravedlňovať v domnení, že nie sme horší ako ostatní. Tak sa však zatvárajú zámky našej duše a zostávame uzavretí vo vnútri, zajatcami zla. Ďalšou prekážkou je, ak sa hanbíme otvoriť tajné dvere srdca. Hanba je v skutočnosti dobrým prejavom, pretože svedčí o tom, že sa chceme odpútať od zla; predsa len sa však nikdy nesmie zmeniť na obavy alebo strach. A je tu ešte tretia nástraha – keď sa vzďaľujeme od dverí. Stáva sa, keď sa ukryjeme vo svojej biede, stále sa v nej prehrabávame, spájajúc medzi sebou negatívne veci, až kým sa neponoríme do najtmavších priepastí duše. Vtedy sa doslova stotožníme so smútkom, ktorý nechceme, klesáme na duchu a sme slabší pri strete s pokušeniami. To sa stáva, pretože zostávame sami so sebou, zatvárame sa a unikáme pred svetlom; a pritom nás oslobodzuje len Pánova milosť. Nechajme sa teda zmieriť, počúvajme Ježiša, ktorý hovorí tým, ktorí sa namáhajú a sú preťažení, «poďte ku mne» (Mt 11,28). Nezostať uzavretí v sebe, ale ísť za ním! Tam je odpočinok a pokoj...

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 04.04.2008 - 09:20
    s týmito slovami som sa po sv. omši pred kostolom prihovoril jednej ženicke o paličke. a ona sa...
  • 28.03.2008 - 11:05
    dnes máš narodeniny. ani si nepamätám, kedy sme ich prvýkrát oslavovali spoločne. viem len, že to...
  • 15.03.2008 - 18:42
    Trošku som sa hrabala v starých lajstroch, čo mi zostali po škole a naďabila som tam na jednu...
  • 10.03.2008 - 00:18
    „Ty si mi dal jestvovanie a určil si ma do blaženosti." Conf. XIII, 1 Tak prečo sa tu zvíjam ako...
  • 03.03.2008 - 16:30
    dnes ráno som kázal o pohotovosti kráľovského úradníka, o tom, ako si všetci máme "obuť pohotovosť...
  • 26.02.2008 - 13:21
    ten posledny bol odvazny... ked som si ho v sobotu vecer cital, priznam sa, ze som mal zmiesane...
  • 26.02.2008 - 00:49
    1. Ako dlho zostala Mária u Alžbety? a) neuvádza sa b) asi 3 mesiaca c) asi 5 mesiacov...
  • 24.02.2008 - 10:56
    1. Koľko deti mala Ráchel? a) 2 (Jozefa a Benjamina) b) 4 c) 10 2. Kto bol Pavlovým spoločníkom na...
  • 23.02.2008 - 14:54
    Dnes Vám prinášam prvý biblický kvíz. 1. Ako sa volal muž o ktorom sa hovorí v knihe Genezis, že...
  • 21.02.2008 - 13:02
    Myslím, že už ubehlo dosť času od chvíle, keď som vyzval našich blogerov, aby sa vyjadrili k...