Uvediem dva ľudové výrazy, ktoré sa týkajú lásky. Keď sa niekto zaľúbi, vždy sa nájde niekto, kto to skomentuje slovami: „Tamten (alebo tamtá) stratil hlavu.“
Ďalší výraz, ktorým sa často obracajú na milovanú osobu je: „Milujem ťa ako blázon.“ Alebo v inej podobe: „Zbláznil som sa do teba.“
Nič zvláštne. Tieto dva výrazy prekladajú celkom prirodzenú povahu lásky. Nedá sa milovať a nestratiť pri tom hlavu. A láska môže byť len bláznivá.
A hovorí sa aj: „Blázon za volantom.“ Kto chce šoférovať (alebo nechať sa viesť) po ceste lásky, musí byť blázon.
Láska je bláznovstvom v rodine. Kto chce milovať naozaj, musí vyjsť zo seba, prestať rozumne spravovať svoj život, prestať robiť múdre výpočty a sledovať logiku, nie však logiku ľudského rozumu.
Michel Quoist hovorí: „Láska je ako jednosmerná ulica: vždy vychádza od teba a smeruje k druhému. Vždy, keď si niečo alebo niekoho zoberieš len pre seba, prestávaš milovať, pretože prestávaš dávať. Kráčaš v protismere.“

Alessandro Pronzato: Hľadanie stratených čností