Košická arcidiecéza: z katechézy – Stôl

...Ježiš počas svojho verejného života hriechy nielen odpúšťal, ale ukázal aj účinky tohto odpustenia. Hriešnikov, ktorým odpustil, znovu začlenil do spoločenstva Božieho ľudu, z ktorého ich hriech vzdialil alebo aj vylúčil. Jasným znakom toho je skutočnosť, že Ježiš pripúšťal hriešnikov k svojmu stolu, ba sám si sadal k ich stolu. Toto gesto veľmi pôsobivo vyjadruje Božie odpustenie a milosrdenstvo a súčasne aj návrat do lona Božieho ľudu. (Porov. KKC 1443.)

Vybraté úryvky z Písma nám naznačujú, že Ježiš si povoláva rôznych ľudí, úplne rozdielnych, ktorých asi najviac spája to, že sú vytláčaní na okraj spoločnosti, odsúvaní na vedľajšiu koľaj ako niečo špinavé, zlé, hriešne. A novosť učenia Pána Ježiša Krista je práve v tom, že on je k nim milosrdný.Stolovanie s Ježišom je symbolom Božej náruče, Božieho prijatia. Spoločnosť ich odsúva, odvrhuje, lebo sú hriešni, ale Ježiš ich milosrdne, s láskou prijíma, jeho náruč je široká pre každého. Jeho srdce je otvorené a „bohaté pre všetkých, ktorí ho vzývajú”, najmä pre hriešnikov.

Milí mladí. Chcel by som spolu s Vami „zájsť na hlbinu”. Spomedzi viacerých vyššie uvedených biblických výrokov sa chcem bližšie pozrieť na jeden z nich, na stať o mýtnikovi Matúšovi (Mt 9, 9 – 13), kde krásne vidieť Božie milosrdenstvo.

Matúš, syn Léviho, je vyberač mýta, cla. Patrí k opovrhovanému, ba až nenávidenému stavu. Prečo? Lebo vyberá poplatky od svojich, teda Žid od Židov, a odovzdáva ich okupačnej moci, čiže Rimanom. Ale tiež preto, že vyberá viac ako má, a zvyšok si necháva pre seba. Okráda svojich vlastných. Židia ho pokladajú za nečistého, lebo sa poškvrnil obchodom. Považujú ho za notorického klamára a vydierača. Poriadny človek mu ani ruku nepodá. A Ježiš povoláva takéhoto človeka. Znova táto „záľuba” Boha v tom, čo je malé a opovrhované.

Matúš nič nenamieta, neprosí o odklad, ale koná rozhodne a s bezvýhradnou ochotou. Iný mýtnik, menom Zachej, o ktorom hovorí Lukáš (Lk 19, 1 – 10) takisto ukazuje, že práve títo ľudia chápu Ježiša. Matúš aj Zachej majú spoločné to, že idú k Ježišovi. Práve povolaný Matúš pozýva Ježiša a jeho sprievod do svojho domu a hostí ich. To priláka iných kolegov a rozličných ľudí, ktorí sa neradi ukazujú na svetle, pretože vedia, že nimi takisto opovrhujú. Tí, čo po celý život stáli v tieni a museli zachovávať odstup, sa teraz, pohnutí úžasom a plachou nádejou odvažujú vystúpiť na svetlo. Nastane veľká hostina špinavých mýtnikov a ľahkomyseľných pobehlíc. Ježiš s učeníkmi v ich strede sa nehanbí za túto pochybnú spoločnosť. Ani nehovoriac o tom, že by sa obával, aby sa podľa Zákona stal nečistým. Aký zvláštny obraz!

Farizeji prichádzajú k učeníkom, aby ich potajomky vypočúvali alebo naplnili neistotou: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?” Podľa nich je tento postup pohoršujúci a odpudzujúci. To nikdy nemôže byť Božia vôľa a nemožno to zladiť ani so Zákonom! Ako potom musí vyzerať náuka tohto Učiteľa, ktorý si dovoľuje taký škandál? Ježiš nečaká, kým sa ho spýtajú, ale okamžite zasahuje. Jeho ospravedlnenie sa skladá z porekadla, múdreho a vo svojej jasnosti nesporného: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.” Nehovorí, že napríklad farizeji sa počítajú k zdravým, všetko hovorí proti tomu. Má sa zdôrazniť iba to, že on je poslaný k chorým. Prišiel, aby ich vyhľadal, ujal sa ich a liečil ich. Ako lekár. A práve títo úbohí ľudia, ktorým nik nepodá ruku a nevytiahne ich z bahna, sú najviac chorí. Tu je jeho miesto a jeho povolanie...

Peter Mihálik

Text zverejnený na webovej stránke Košickej arcidiecézy .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu