Ako veľmi si nás miloval,
Otče dobrotivý,
Keď si „vlastného Syna neušetril,
ale vydal ho za nás všetkých“ (Rim 8,32)
Ako veľmi si nás miloval nás, za ktorých On,
„hoci má božskú prirodzenosť,
nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,
ale... uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť,
až na smrť na kríži“ (Flp 2, 6-8).
On jediný, slobodný medzi mŕtvymi.
Právom je teda všetka moja nádej v ňom, (...),
ktorý sedí po tvojej pravici a prihovára sa za nás.
Ináč by som si zúfal.
Mnoho a veľkých chorôb je vo mne.
Je ich mnoho a veľkých, ale tvoj liek je ešte hojnejší.
Keby sa tvoje Slovo nebolo stalo telom
a nebolo by prebývalo medzi nami,
boli by sme si mohli myslieť,
že je ďaleko od spojenia s človekom,
a boli by sme si museli zúfať.
Juraj Pigula (ed) – Horiace srdce – myšlienky a modlitby sv. Augustína (karmelitánske nakladateľstvo)