...A tak obraz pastiera a oviec ukazuje na úzky vzťah, aký chce Ježiš nadviazať s každým z nás. On je náš vodca, náš učiteľ, náš priateľ, náš vzor, ale predovšetkým náš Spasiteľ. Nasledujúca veta v tomto evanjeliovom úryvku totiž hovorí: «Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky» (v. 28). Kto môže takto hovoriť? Jedine Ježiš, pretože Ježišova „ruka“ je zjednotená s „rukou“ Otca, a Otec je «väčší od všetkých» (v. 29).

Tieto slová nám podávajú zmysel absolútneho bezpečia a nesmiernej nehy. Náš život je plne bezpečný v Ježišových a v Otcových rukách, ktoré sú jedným a tým istým: jedinou láskou, jediným milosrdenstvom, zjavenými raz a navždy v obete kríža. Aby spasil zablúdené ovce, ktorými sme my všetci, Pastier sa stal baránkom a nechal sa obetovať, aby vzal na seba a odstránil hriech sveta. Takto nám daroval život, a to život v hojnosti (porov. Jn 10,10)! Toto tajomstvo sa obnovuje, v poníženosti, ktorá neustále prekvapuje, na eucharistickom stole. Tam sa ovce zhromažďujú, aby sa sýtili, a tam sa vytvára jednota medzi nimi a s Dobrým Pastierom.

Preto už nemajme strach: náš život je už zachránený od zatratenia. Nič a nik nás nebude môcť vytrhnúť z Ježišových rúk, pretože nič a nik nemôže premôcť jeho lásku. Ježišova láska je nepremožiteľná! Zlý, veľký nepriateľ Boha a jeho stvorení, sa pokúša mnohými spôsobmi obrať nás o večný život. Ale Zlý nezmôže nič, ak mu my sami neotvoríme dvere našej duše, nasledujúc jeho klamné vábenia...

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .