...„Je to Otec, ktorý nám dáva skutočnú identitu detí. Keď poviem ‚Otče’, prichádzam ku koreňom mojej identity: moja kresťanská identita je byť synom, a to je milosť Ducha Svätého. Nikto nemôže povedať ‚Otec’ bez milosti Ducha. ‚Otče’ - to je slovo, ktoré Ježiš používal v najsilnejších momentoch: keď bol plný radosti, emócie: ‚Zvelebujem ťa, Otče, že si tieto veci zjavil maličkým’; alebo plačúc pred hrobom svojho priateľa Lazara: ‚Otče, ďakujem Ti, že si ma vyslyšal’; alebo potom neskôr, na konci, v posledných momentoch svojho života, na konci“.

„Ježiš hovorí s Otcom, to je cesta modlitby a preto si dovoľujem povedať, je to priestor modlitby,“ pokračoval ďalej Petrov nástupca, pričom objasnil, že: „bez toho, aby sme cítili, že sme synmi, bez toho, že by sme sa cítili [jeho] deťmi, bez vyslovenia Otče, je naša modlitba pohanská, je to modlitba slov“. Samozrejme, dodal ďalej, môžeme sa v modlitbách obracať na Pannu Máriu, na anjelov a svätých, „avšak základným kameňom modlitby je Otec“. Ak nie sme schopní začať modlitbu týmto slovom, našej modlitbe sa nebude dariť:    

„‚Otče’. Znamená to cítiť na sebe pohľad Otca, cítiť, že toto slovo ‚Otče’ nie je plytvaním ako pri slovách modlitby pohanov: je to volanie k Tomu, ktorý mi dal identitu syna. Toto je priestor kresťanskej modlitby - ‚Otče’ – a potom sa modlíme ku všetkým svätým, anjelom, robíme aj procesie, púte... To všetko je pekné, ale treba vždy začať so slovom ‚Otče’ a vo vedomí, že sme synmi a že máme Otca, ktorý nás miluje a ktorý pozná všetky naše potreby. Toto je ten priestor“. ...

….modliť sa k Otcovi odpúšťajúc všetkým, zabudnúc na urážky, je najlepšia modlitba, akú môžeme vysloviť“:   

„Je dobré, keď si v tomto niekedy spytujeme svedomie. Je pre mňa Boh Otcom? Vnímam ho ako Otca? A ak ho tak nevnímam, prosím Ducha Svätého, aby ma to naučil? Som schopný zabudnúť na urážky, odpustiť, nechať to tak? A ak nie, prosím Otca: ‚Veď aj oni sú tvoji synovia, urobili mi niečo strašné... pomôž mi odpustiť’? Spytujme si takto naše svedomie, naozaj veľmi nám to pomôže. [Vysloviť] ‚Otče’ a ‚náš’: toto nám dáva identitu synov a dáva nám to rodinu, aby sme životom ‚kráčali’ spoločne“.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .