Z rannej homílie pápeža Františka: „Otče náš“

...„Je to Otec, ktorý nám dáva skutočnú identitu detí. Keď poviem ‚Otče’, prichádzam ku koreňom mojej identity: moja kresťanská identita je byť synom, a to je milosť Ducha Svätého. Nikto nemôže povedať ‚Otec’ bez milosti Ducha. ‚Otče’ - to je slovo, ktoré Ježiš používal v najsilnejších momentoch: keď bol plný radosti, emócie: ‚Zvelebujem ťa, Otče, že si tieto veci zjavil maličkým’; alebo plačúc pred hrobom svojho priateľa Lazara: ‚Otče, ďakujem Ti, že si ma vyslyšal’; alebo potom neskôr, na konci, v posledných momentoch svojho života, na konci“.

„Ježiš hovorí s Otcom, to je cesta modlitby a preto si dovoľujem povedať, je to priestor modlitby,“ pokračoval ďalej Petrov nástupca, pričom objasnil, že: „bez toho, aby sme cítili, že sme synmi, bez toho, že by sme sa cítili [jeho] deťmi, bez vyslovenia Otče, je naša modlitba pohanská, je to modlitba slov“. Samozrejme, dodal ďalej, môžeme sa v modlitbách obracať na Pannu Máriu, na anjelov a svätých, „avšak základným kameňom modlitby je Otec“. Ak nie sme schopní začať modlitbu týmto slovom, našej modlitbe sa nebude dariť:    

„‚Otče’. Znamená to cítiť na sebe pohľad Otca, cítiť, že toto slovo ‚Otče’ nie je plytvaním ako pri slovách modlitby pohanov: je to volanie k Tomu, ktorý mi dal identitu syna. Toto je priestor kresťanskej modlitby - ‚Otče’ – a potom sa modlíme ku všetkým svätým, anjelom, robíme aj procesie, púte... To všetko je pekné, ale treba vždy začať so slovom ‚Otče’ a vo vedomí, že sme synmi a že máme Otca, ktorý nás miluje a ktorý pozná všetky naše potreby. Toto je ten priestor“. ...

….modliť sa k Otcovi odpúšťajúc všetkým, zabudnúc na urážky, je najlepšia modlitba, akú môžeme vysloviť“:   

„Je dobré, keď si v tomto niekedy spytujeme svedomie. Je pre mňa Boh Otcom? Vnímam ho ako Otca? A ak ho tak nevnímam, prosím Ducha Svätého, aby ma to naučil? Som schopný zabudnúť na urážky, odpustiť, nechať to tak? A ak nie, prosím Otca: ‚Veď aj oni sú tvoji synovia, urobili mi niečo strašné... pomôž mi odpustiť’? Spytujme si takto naše svedomie, naozaj veľmi nám to pomôže. [Vysloviť] ‚Otče’ a ‚náš’: toto nám dáva identitu synov a dáva nám to rodinu, aby sme životom ‚kráčali’ spoločne“.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 28.05.2008 - 15:31
    Prepáčte, ale na úvod musím povedať: "Nie som puritán a ani stará konzerva...
  • 28.05.2008 - 14:31
    Pri úvahe o eucharistickej adorácii ma napadla ako prvá naša nesmrteľná duša.Za druhé som si...
  • 17.05.2008 - 07:28
    Boj
    Už zas. Bojujem. Už sa cítim jak taká Jana z Arcu. :-) Myslela som si, že už je to za mnou a že už...
  • 04.05.2008 - 15:56
    včera večer som kázal birmovancom. klasická dialogická (teda mierne aliturgická) kázeň. otázky,...
  • 07.04.2008 - 18:38
    už dlhší čas ma uchvacuje, s akou láskou sa všetkým rovnako dávaš...
  • 04.04.2008 - 08:20
    s týmito slovami som sa po sv. omši pred kostolom prihovoril jednej ženicke o paličke. a ona sa...
  • 28.03.2008 - 10:05
    dnes máš narodeniny. ani si nepamätám, kedy sme ich prvýkrát oslavovali spoločne. viem len, že to...
  • 15.03.2008 - 17:42
    Trošku som sa hrabala v starých lajstroch, čo mi zostali po škole a naďabila som tam na jednu...
  • 09.03.2008 - 23:18
    „Ty si mi dal jestvovanie a určil si ma do blaženosti." Conf. XIII, 1 Tak prečo sa tu zvíjam ako...
  • 03.03.2008 - 15:30
    dnes ráno som kázal o pohotovosti kráľovského úradníka, o tom, ako si všetci máme "obuť pohotovosť...