Z rannej homílie pápeža Františka: „Otče náš“

...„Je to Otec, ktorý nám dáva skutočnú identitu detí. Keď poviem ‚Otče’, prichádzam ku koreňom mojej identity: moja kresťanská identita je byť synom, a to je milosť Ducha Svätého. Nikto nemôže povedať ‚Otec’ bez milosti Ducha. ‚Otče’ - to je slovo, ktoré Ježiš používal v najsilnejších momentoch: keď bol plný radosti, emócie: ‚Zvelebujem ťa, Otče, že si tieto veci zjavil maličkým’; alebo plačúc pred hrobom svojho priateľa Lazara: ‚Otče, ďakujem Ti, že si ma vyslyšal’; alebo potom neskôr, na konci, v posledných momentoch svojho života, na konci“.

„Ježiš hovorí s Otcom, to je cesta modlitby a preto si dovoľujem povedať, je to priestor modlitby,“ pokračoval ďalej Petrov nástupca, pričom objasnil, že: „bez toho, aby sme cítili, že sme synmi, bez toho, že by sme sa cítili [jeho] deťmi, bez vyslovenia Otče, je naša modlitba pohanská, je to modlitba slov“. Samozrejme, dodal ďalej, môžeme sa v modlitbách obracať na Pannu Máriu, na anjelov a svätých, „avšak základným kameňom modlitby je Otec“. Ak nie sme schopní začať modlitbu týmto slovom, našej modlitbe sa nebude dariť:    

„‚Otče’. Znamená to cítiť na sebe pohľad Otca, cítiť, že toto slovo ‚Otče’ nie je plytvaním ako pri slovách modlitby pohanov: je to volanie k Tomu, ktorý mi dal identitu syna. Toto je priestor kresťanskej modlitby - ‚Otče’ – a potom sa modlíme ku všetkým svätým, anjelom, robíme aj procesie, púte... To všetko je pekné, ale treba vždy začať so slovom ‚Otče’ a vo vedomí, že sme synmi a že máme Otca, ktorý nás miluje a ktorý pozná všetky naše potreby. Toto je ten priestor“. ...

….modliť sa k Otcovi odpúšťajúc všetkým, zabudnúc na urážky, je najlepšia modlitba, akú môžeme vysloviť“:   

„Je dobré, keď si v tomto niekedy spytujeme svedomie. Je pre mňa Boh Otcom? Vnímam ho ako Otca? A ak ho tak nevnímam, prosím Ducha Svätého, aby ma to naučil? Som schopný zabudnúť na urážky, odpustiť, nechať to tak? A ak nie, prosím Otca: ‚Veď aj oni sú tvoji synovia, urobili mi niečo strašné... pomôž mi odpustiť’? Spytujme si takto naše svedomie, naozaj veľmi nám to pomôže. [Vysloviť] ‚Otče’ a ‚náš’: toto nám dáva identitu synov a dáva nám to rodinu, aby sme životom ‚kráčali’ spoločne“.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 26.02.2008 - 12:21
    ten posledny bol odvazny... ked som si ho v sobotu vecer cital, priznam sa, ze som mal zmiesane...
  • 25.02.2008 - 23:49
    1. Ako dlho zostala Mária u Alžbety? a) neuvádza sa b) asi 3 mesiaca c) asi 5 mesiacov...
  • 24.02.2008 - 09:56
    1. Koľko deti mala Ráchel? a) 2 (Jozefa a Benjamina) b) 4 c) 10 2. Kto bol Pavlovým spoločníkom na...
  • 23.02.2008 - 13:54
    Dnes Vám prinášam prvý biblický kvíz. 1. Ako sa volal muž o ktorom sa hovorí v knihe Genezis, že...
  • 21.02.2008 - 12:02
    Myslím, že už ubehlo dosť času od chvíle, keď som vyzval našich blogerov, aby sa vyjadrili k...
  • 21.02.2008 - 01:19
    „Ešte som nemiloval, ale túžil som po láske. (...) Hľadal som niekoho, koho by som miloval. Chcel...
  • 18.02.2008 - 16:34
    Písal som krátku odbornú prácu. To, čo nasleduje, je jej mierne upravená verzia (formát blogu...
  • 12.02.2008 - 16:46
    ...to je ako vydat dceru. znamena to dat ju napospas... povedal mi pred par dnami jeden mudry...
  • 12.02.2008 - 09:46
    priznam sa, ze diskusia o moznosti reagovat na prispevky ma milo prekvapila. tesim sa. vdaka patri...
  • 12.02.2008 - 08:02
    Už dosť dlhú dobu na Slovensku prebiehajú rôzne akcie na pomoc deťom z detských domovov. Nedá sa...