Prečo nemám, aj keď túžim

Stavba múru pokračuje. Kam až dosiahne? Bude z neho nová Babylonská veža? Dnes nie som celkom presvedčená, že stavba splní svoj cieľ. Až dosiahne stanovenú výšku, bude zbúraná a zas zostane hromada črepín, pichľavých... rozfŕknutých navôkol. Ako po bombe!
Pustatina, na ktorej nemožno stretnúť Boha.
To on musí stretnúť mňa!
- Musí sa obliecť znova do šiat človeka... aby som mu uverila.
(...)
Všetko, čo máme je treba si zaslúžiť. Preto sa to všetko rúca. A preteká ako piesok cez dlane. Treba sa o to vedieť postarať. Ak nie sme schopní, potom nám to nemôže byť dané do daru. Preto nemáme, hoci túžime.
- pustovník v pustatine, sám... neschopný niečo mať.
(...)
18 000 dní.
(...)
Odratúvanie začína. (už začalo)
(...)
Stojím v rade a čakám, kým príde na mňa rad. Prekračujem z nohy na nohu. Minúť cieľ je nemožné – víťazstvo isté...

Informácie o Žofia Sepešiová

Obrázok používateľa Žofia Sepešiová

Krátke info o sebe (nepovinné)

Rozpoltená osoba.
Náladová.
Flegmatická - pokiaľ nepretečie pohár trpezlivosti... Individualistka hľadajúca spoločnosť. Osamotené duša. Rozorvané srdce ohradené "čínskym múrom", ktorý však skôr plní úlohu Múru nárekov.
Dvere bez kľučky...v ušiach má vatu.
Líška čakajúca princa.
Optimistka pokiaľ má pre čo žiť... pesimistka v hľadaní zmyslu života.
Pochybujúca veriaca.
Smietka vo vetre...

E-MAIL: chokmasulamit@gmail.com

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu