Svätý Otec uzavrel 38 katechéz o milosrdenstve: Modliť sa za živých a mŕtvych

...Včera prišiel na svätú omšu do Domu sv. Marty jeden skvelý človek, podnikateľ. Musel však zavrieť svoju továreň, lebo to už ďalej nešlo. A ten muž plakal, mladý muž plakal a hovoril: „Necítim sa na to ponechať bez práce viac než päťdesiat rodín. Mohol by som vyhlásiť bankrot podniku – ja pôjdem domov s mojimi peniazmi, ale moje srdce bude po celý život v slzách kvôli tým päťdesiatim rodinám“. To je skvelý kresťan! On sa modlí skutkami, modlí sa: prišiel na omšu modliť sa, aby mu Pán ukázal východisko, nielen pre neho, on ho mal: bankrot. Nie, nie pre neho: pre päťdesiat rodín. Toto je muž, ktorý sa vie modliť, so srdcom a prostredníctvom skutkov, vie sa modliť za blížneho. Je to ťažká situácia. Nehľadať zľahčené východisko: „nech sa nejako zariadia“ – tak nie. Toto je kresťan. Veľmi dobre mi padlo počúvať ho, veľmi dobre. Kiež by ich bolo takých mnoho – dnes, v tejto chvíli, keď mnoho ľudí trpí nedostatkom práce.

Myslím však aj na vďakyvzdanie za nejakú dobrú správu, ktorá sa týka priateľa, člena rodiny, kolegu...: „Vďaka ti, Pane, za túto peknú vec!“ – aj to je modlitba za druhých. Ďakovanie Pánovi, keď veci idú dobre. Niekedy, ako hovorí sv. Pavol, «nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi» (Rim 8,26). Je to Duch Svätý, ktorý sa modlí v nás. Otvorme teda naše srdce takým spôsobom, aby Duch Svätý, skúmajúci túžby, ktoré sú v najhlbšom vnútri, ich  mohol očistiť a priviesť k naplneniu. Akokoľvek, pre nás i pre druhých, vždy prosme, aby sa stala Božia vôľa, tak ako v Otčenáši, lebo jeho vôľa je istotne tým najväčším dobrom, dobrom Otca, ktorý nás nikdy neopúšťa. Modlime sa a dovoľme Duchu Svätému, aby sa v nás modlil. A toto je v živote nádherné: modliť sa vzdávajúc Bohu vďaku, chváliac ho, prosiac o niečo, plačúc, keď je tu nejaká ťažkosť, tak ako ten muž. Množstvo vecí. Avšak vždy so srdcom otvoreným voči Duchu Svätému, aby sa modlil v nás, s nami a za nás.

Uzatvárajúc tieto katechézy o milosrdenstve, usilujme sa modliť jedni za druhých, aby sa skutky telesného a duchovného milosrdenstva stávali čoraz viac štýlom nášho života. Katechézy, ako som povedal na začiatku, tu končia. Prešli sme trasou štrnástich skutkov milosrdenstva, avšak milosrdenstvo pokračuje a musíme ho praktizovať týmito štrnástimi spôsobmi. Ďakujem.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 11.07.2011 - 05:47
    K tomuto obrázku sa nedá nič iné napísať, iba to, čo už napísal básnik Milan Rúfus. Raz mali...
  • 08.07.2011 - 11:07
    Je ráno, práve vstávam a rozmýšľam, čo prinesie tento deň.
  • 07.07.2011 - 05:49
    Tento druh paradajok sa volá „Tornádo“. Pomenovanie je veľavravné. Tornádo - vzdušný vír, akoby...
  • 04.07.2011 - 06:09
    Rozmýšľam, že niekedy raz, napíšem román (alebo aspoň poviedku) o tom, ako sa z introverta stáva...
  • 02.07.2011 - 00:36
    Nie všetky noci sú požehnané spánkom. Niektoré majú svoj osud iný a ich náplňou je akési nedočkavé...
  • 30.06.2011 - 12:50
    Už pár dní sa za vás modlím a myslím na vás popri všetkom zhone posledných dní školského roka a...
  • 29.06.2011 - 06:09
    Ako sa ti obloha viacej páči? V šedomodrom prevedení alebo ohnivo oranžovej farbe?
  • 28.06.2011 - 06:08
    Vo svete športu sa stále niečo deje. Média prinášajú správy o veľkých víťazstvách a veľkých...
  • 24.06.2011 - 06:28
    Meno Ján - z hebrejského Jochanán, Boh je milostivý. A mohlo by sa zdať, že jeho nositeľ – Ján...
  • 22.06.2011 - 06:05
    Záleží na tom, na čo zaostríme. Pri fotení, aj v živote. To, na čo zaostríme, vidíme potom...