Vzdať sa nádeje, zachrániť priateľstvo, utlmiť potrebu neustále komunikovať... Zdá sa, že pojmy na prvý pohľad tak protikladné, idú tentokrát ruka v ruke pospolu.
Kde nabrať silu – ak nie u Teba?

Si to Ty, čo máš mať v každej láske prvé miesto.
Ty máš byť dôvodom, príčinou i cieľom každého ľúbenia.
Potom môžem byť šťastná...
Obchádzať túto základnú pravdu a snažiť sa prísť k cieľu inými chodníčkami je len zbytočné predlžovanie cesty ku šťastiu. Všade striehne bolesť a plač.
Napriek tomu, že o tom viem, vrhám sa do tmavých ciest plných úzkosti... pretože sa bojím spraviť rozhodnutie. Pretože neustále pochybujem o poznanej pravde, že len tak je možné byť šťastným a nie inak. Čo ak je to všetko ináč, čo ak predsa...
A tak ničím svoj poklad a stávam sa smutnejšou a smutnejšou... :-(
Ty, ktorého volajú Láskou, nauč ma robiť rozhodnutia, nauč ma vytrvať v nich.
Urob ma schopnou vzdať sa nádeje.
Zachráň môj poklad – priateľstvo, ktoré si tak cením, lebo si bol na jeho počiatku.
Nech mi vedomie, že si nad nami a že sa staráš, stačí... nech netúžim presviedčať sa o tom, že je všetko v poriadku inými cestami.
A keď zatúžim po jeho slovách, prihovor sa mi prv Ty...
Urob ma šťastnou v nešťastí...
Amen.