...Dnes pred betlehemským Dieťatkom chceme uznať, že potrebujeme, aby nás Pán osvietil, pretože to nie je zriedkavosťou, že sa javíme ako krátkozrakí alebo zostávame v zajatí integralistického postoja ako tí, čo sa snažia za každú cenu vtisnúť druhých do svojich vlastných schém. Potrebujeme toto svetlo, aby nám umožnilo poučiť sa z našich vlastných chýb i pokusov zlepšiť sa a prekonať seba samých; toto svetlo, ktoré sa rodí z pokorného a odvážneho vedomia toho, kto nachádza silu zakaždým opäť vstať a začať nanovo.
Zatiaľ čo sa ďalší rok schyľuje ku koncu, pobudnime pred jasličkami, aby sme sa poďakovali za všetky znamenia Božej štedrosti v našom živote a v našich dejinách, ktorá sa prejavila tisícimi spôsobmi vo svedectve mnohých tvárí, ktoré anonymne vedeli riskovať. Je to vďaka, ktorá nechce byť neplodnou clivotou ani prázdnou spomienkou idealizovanej a nehmotnej minulosti, ale živou pamäťou, ktorá napomôže vzbudiť osobnú i spoločenskú tvorivosť, pretože vieme, že Boh je s nami.
Pobudnime pred jasličkami, aby sme rozjímavo sledovali, ako sa Boh stával prítomným v priebehu celého tohto roka, a tak si pripomenuli, že každý čas, každý okamih je nositeľom milosti a požehnania...
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .