Tri sonety o Eucharistii - Studienka živej vody


Úryvok:

Služobník Boží sprostredkúva vtelenie Pána,
skrz ruky jeho ľúbi Láska jak svätá Dáma.
Sám Pán Ježiš nasycuje našu dušu nehodnú,
milosťou ju posvätí ako vôbec nie náhodnú.
-

1.

Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete,
Pán odchádza a vraví – nežijete...
– Či zomrieme vo svojich hriechoch?
Ći dúfame zle v našich vzdychoch?

Svetielkom vo svete tmavom, zúfalom
je Kristus, Mesiáš, ba náš Brat v malom.
Práve On lásku prichádza zvestovať,
preto dnes horlivosť môžeš pestovať.

Či teda odchádza Kristus Ježiš, či vari prichádza?
Či sme stále v hriechoch alebo v zmierení nás nachádza?
Či je svetielkom pre svet, ktoré práve pre nás vychádza?

Odpoveď jest len ako jedna tajuplná veta:
Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta
tešíme sa, že sa Pán vďačne stáva v konci méta.

2.

Ani vedro nemáme a studňa je hlboká,
Načrieť túžime, no aj teplička je vysoká.
Sťa Samaritánka sme vždy znovu smädní,
prameň živý je, žiaľ, len nádej našich dní.

Avšak prichádza ten, čo vraví: Daj sa mi napiť! –
Vraj z Jeho vody už vždy bez smädu mienime byť.
Čo je to za vodu zo studienky akej, čo nám On dáva?
Čo je to za prameň, z ktorého sám Anjel života máva?

Na strane jednej nemáme vedro, ani studienku,
opačne zas nemáme mať o vode ťažkú mienku,
´bo je tu Mesiáš s vodou živou v anjelskom vedierku.

To vedierko plní slovami: Toto je moje telo a krv moja.
Víno vtelené Pánom nie je ešte vždy takou vodou ako sprv tvoja,
skôr je živou vodou pre existenciu večnú, čo už je sťa svoja.

3.

Služobník Boží sprostredkúva vtelenie Pána,
skrz ruky jeho ľúbi Láska jak svätá Dáma.
Sám Pán Ježiš nasycuje našu dušu nehodnú,
milosťou ju posvätí ako vôbec nie náhodnú.

Naplní však táto voda živá môj život naozaj?
A nebudem voči Pánovi dlžník ako ten vazal?
Netuším ja, jak ma vedierko večnosti napojí,
´bo cítim v ústach chlieb – i víno ma leda opojí.

Nuž, pozvaní sme k studienke živej, presvätej vody,
čo napĺňa nie telo jak prameň nejakej sódy –
to ponorené srdce získava k večnosti body.

Srdce naše chce Ježiš Pán, to srdiečko On vždy hľadá v nás,
do studienky živej vody ponára srdiečko celých más –
rozdáva veľké milosti odpustenia dušiam všetkých trás.

Amen.
-

PrílohaVeľkosť
eucharist.jpg25.35 KB

Informácie o Roman Gemela

Príspevky na blogu

  • 31.12.2013 - 13:57
    Sme na rozhraní. Ako už toľkokrát predtým, aj dnešnej noci sa stretnú koniec a začiatok. Temnota...
  • 24.12.2013 - 07:37
    Na Štedrý večer zídete sa pri prestretom stole a pod stromček položíte s láskou svoje dary. Na...
  • 22.12.2013 - 21:31
  • 19.12.2013 - 07:43
    K Vianociam (okrem iného) patrí aj biely sneh a farebné pozdravy. Biely sneh síce ešte na mnohé...
  • 18.12.2013 - 07:28
    V mojej „dennej tlači“ je veľa zaujímavých obrázkov a pekných príbehov. Rada si ich pozerám, „...
  • 17.12.2013 - 06:52
    Dva štipce sú ako dve ruky. Mamkina a tatkova. Držia ma riadne silno, aby ma neodfúkol vietor, ba...
  • 16.12.2013 - 01:24
    V poslednej dobe badať vo svete veľa pôsobenia nepriateľa ľudskej spásy. Kresťan sa môže občas...
  • 13.12.2013 - 08:38
    Schrupol som si. Toľké nakupovanie... Koho by to nezmohlo? A snívalo sa mi o Vianociach... Všetko...
  • 11.12.2013 - 08:15
    Skôr ako tma všetko zakryje svojou veľkou studenou rukou, zostáva ešte chvíľa pre niekoľko lúčov...
  • 10.12.2013 - 19:00
    Napísal som príbeh rodiny malého dievčatka, ktoré dostalo zriedkavú formu rakoviny. Jej dedkovi Pán...