Neviem ako vy, ale ja nerád čakám. Mám rád veci radšej okamžite. Čakať v rade je pre mňa utrpenie. Uvedomujem si, že to nie je čnosť. V takom postoji totiž chýba jedna zo základných čností zrelého človeka, a to trpezlivosť. Trpezlivosť je pre niektorých z nás nepoznanou čnosťou. A zdá sa, že pre dnešnú dobu je trpezlivosť zvlášť obtiažna a pre niektorých dokonca neprijateľná. Mám dojem, že jednou z príčin, ktoré sú zodpovedné za tento stav, je televízia, hlavne tie „perly“ filmového umenia, ktoré v tuctoch chrlí Hoolywood. Všimli ste si, že v akčných filmoch niet miesta pre trpezlivosť? Ak má hrdina problém s iným človekom, buď toho človeka donúti k tomu, aby sa zmenil, alebo ho zo svojho života odstráni. Niekedy dokonca drastickým spôsobom: zastrelí ho. A je po probléme. To isté sa odporúča aj vo vzťahu k sebe samému. Buď sa hrdinovi situáciu podarí zmeniť, alebo, keď sa zdá situácia neriešiteľná, hrdina sa zmárni. Alebo- a to je akýsi medzičlánok, ktorý sa dosť často praktizuje – si nájde prostriedky, ktoré mu pomôžu na bolesť vyplývajúcu z problému zabudnúť. Hľa, tu máte jednu z príčin rozmáhajúcich sa drogových závislostí. Problém eutanázie je vo svojom jadre tiež problémom netrpezlivosti.
Najlepším riešením väčšiny problémov je však práve trpezlivosť. To nehovorí len kresťanstvo. Poznajú ho aj iné myšlienkové systémy. Napríklad v čínskom jazyku, ktorý má znakové písmo, sa trpezlivosť (jen) vyjadruje kombináciou dvoch znakov: srdca a noža. Nôž sa nachádza nad srdcom a ako keby sa do neho zabáral.
A naozaj práve toto cítime, keď sa nachádzame v neriešiteľnej situácii, keď sme ponorení do čakania na konštruktívne riešenie a to nie a nie prísť. Cítime, akoby sa nám do srdca zabáral nôž a akoby nás rezal do živého. Táto bolesť môže byť niekedy priam neznesiteľná.
Bohužiaľ, ale taký je život. Naplánovaných a presne naprogramovaných vecí máme v živote len veľmi málo. Väčšina vecí je pre nás nepredvídateľných a my sa musíme neustále prispôsobovať. No človek, ktorý sa to naučí, sa stane po čase nesmierne flexibilným a vnútorne vyrovnaným. Trpezlivosť je naozaj cestou k vnútornej integrácii. Bolesť pochádzajúca z trpezlivosti (v situáciách, v ktorých nič konštruktívnejšie nie je naporúdzi) je pre nás v takýchto chvíľach akoby očisťujúcou a transformujúcou páľavou. Je to tzv. mikrovlnkový efekt. Mikrovlnka, ako je známe, na rozdiel od tradičnej rúry pôsobí zvnútra: jedlo sa varí od stredu smerom na okraje. Svoju vnútornú bolesť v trpezlivosti cítime presne takto. Páli nás v našom strede. Ale keď dokážeme od nej „neujsť“ (veď napokon kam?), napríklad tým, že ju budeme zahlušovať, veľa sa dozvieme. Takáto bolesť sa pre nás môže stať transformujúcim prvkom.

Milan Bubák, SVD

Zdroj: Nové dimenzie 1/2003