Z posolstva pápeža Františka na Nedeľu Dobrého pastiera 2017

...Ježiš ide po našom boku. Pred otázkami, ktoré vyvstávajú v srdci človeka a výzvami, ktoré prináša realita, sa môžeme cítiť bezradní, bez dostatočnej energie a nádeje. Je tu riziko, že kresťanské misie sa budú javiť ako číra, neuskutočniteľná utópia, alebo aspoň ako niečo, čo presahuje naše sily. Ak však kontemplujeme vzkrieseného Ježiša, ktorý kráča po boku emauzských učeníkov (porov. Lk 24, 13 – 15), naša nádej môže znovu ožiť. V tejto evanjeliovej udalosti nachádzame skutočnú „liturgiu cesty“, ktorá predchádza liturgiu slova a lámania chleba a ktorá nám hovorí, že pri každom našom kroku je Ježiš po našom boku. Dvaja učeníci – zranení pohoršením kríža – sa vracajú domov cestou porážky: v srdci si nesú zlomenú nádej a neuskutočnený sen. Radosť evanjelia u nich nahradil smútok. Čo urobí Ježiš? Nesúdi ich, ide s nimi po tej istej ceste a namiesto vytvorenia múru, otvorí cestu. Pomaly premieňa ich malomyseľnosť. Keď im hlása slovo a láme chlieb, zapaľujú sa im srdcia a otvárajú oči. Rovnako ani kresťan nie je pri plnení misionárskeho záväzku sám, ale aj v námahách a nepochopeniach zakusuje, „že Ježiš s ním kráča, s ním hovorí, s ním dýcha, s ním pracuje. Cíti, že živý Ježiš je s ním uprostred misijného poslania“ (apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 266).

Ježiš dáva vzklíčiť semenu. Nakoniec je dôležité naučiť sa z evanjelia, ako ohlasovať. Nezriedka sa totiž môže stať – aj pri najlepšej vôli – že prepadneme túžbe po moci, prozelytizme a netolerantnom fanatizme. Evanjelium nás však pozýva, aby sme odmietli modloslužbu úspechu a moci, neprimeranú starosť o štruktúry a istú úzkostlivosť, ktorá zodpovedá skôr duchu dobývania, než duchu služby. Semeno kráľovstva – hoci je malé, neviditeľné a niekedy bezvýznamné – potichu rastie vďaka neprestajnému Božiemu pôsobeniu: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie“ (Mk 4, 26 – 27). Toto je naša hlavná nádej: Boh prekonáva naše očakávania a prekvapuje nás svojou veľkodušnosťou; spôsobuje, že naša práca prináša ovocie presahujúce akékoľvek ľudské výpočty.,,,

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 19.12.2007 - 12:08
    Jeden náš známy bol v Paríži a rozprával nám aký bol nedočkavý a strašne chcel vidieť obraz Mona...
  • 19.12.2007 - 11:07
    Podnikateľ - Abrahám ide do neznáma (podniká cestu), nevie čo ho čaká,má len vieru a dôveru v Boha...
  • 27.11.2007 - 17:25
    Bol som na jednom stretnutí odborníkov a len som tak počúval a počúval,až som započul myšlienku,...
  • 27.11.2007 - 16:04
    Týmto nadpisom nechcem hovoriť o strate fyzického zraku,ale o nechcení vidieť.Začínam po rokoch...
  • 27.11.2007 - 12:36
    Mám pre Vás jednoduchú informáciu, že po dlhšom čase od vyvolanej túžby, prišiel čas prípravy...
  • 21.11.2007 - 12:47
    Rád by som Vám predostrel pohľad z ambulancie na problém dôsledkov hormónov v ľudskom tele. Prosím...
  • 15.11.2007 - 14:23
    Kniha : Z dobrého skvelé (Good to Great) autor: Jim Collins Stockdaleov paradox Zachovajte si...
  • 13.11.2007 - 19:30
    Veľkolepý a zároveň veľmi kontroverzný film režiséra Mela Gibsona, ktorý sa dá označiť za...
  • 13.11.2007 - 19:19
    Božie prikázania – pravidlá, ktoré dávajú životu človeka hranice či chce alebo nechce. Nezávisle...
  • 05.11.2007 - 12:25
    Pracujúcim a zomierajúcim väzňom v koncentračnom tábore Osvienčim končí šichta. Pred odchodom do...