Isto nie je náhoda, že prvý dar Ducha Svätého je odpustenie. Odpustenie nám, Kristovým učeníkom, teda tým, ktorí majú o ňom vydávať svedectvo: „Pokoj vám! Ako Otec poslal mňa, tak aj ja posielam vás. Príjmite Ducha Svätého! Komu hriechy odpustíte, tomu budú odpustené, komu neodpustíte, tomu nie sú odpustené“ (Jn 20,21-23). Prvým krokom je teda prijať odpustenie od Pána a zároveň nechať svoje srdce naplniť jeho pokojom.
Súčastne nás dar Ducha Svätého uschopňuje odpúšťať druhým, a tak šíriť Božie kráľovstvo v ich srdciach. Každým neodpustením totiž blokujeme seba i druhých v prijatí a prežívaní Božej lásky. Sú však v živote situácie, kedy bolesť zo zranenia druhými je tak veľká, že nemáme silu odpustiť. A každý násilný pokus v tomto smere končí len potlačením boľavej skutočnosti. Preto je potrebné najprv prosiť Pána za uzdravenie tohto zranenia a potom prosiť Ducha Svätého o milosť odpustenia. Tým dôjde k rozviazaniu negatívneho puta, ktoré zväzovalo nás aj druhého. Seba aj jeho tak otvoríme pre prijatie Božej milosti. Nás to otvorí pre vyliatie Ducha Svätého. A tomu, kto nám ublížil, to otvorí cestu k pokániu.
Vojtěch Kodet: Hledám tvou tvář (karmelitánske nakldatelství)
