Na blahorečení dona Titusa Zemana 30. septembra v Bratislave sa zúčastní aj kardinál Jozef Tomko. Emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov tesne pred cestou na Slovensko odpovedal na otázky pátra Jozefa Bartkovjaka SJ, vedúceho Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu:
Dnes by mal už vyše sto rokov, že je to časový rozdiel. V čom myslíte, že don Titus Zeman, zakrátko blahoslavený, predstavuje odkaz pre dnešok a zvlášť pre tú súčasnú mladú generáciu?
Nuž, mladí majú radi dobrodružstvo, tak aby si tá mládež uvedomila, že život a príklad nášho už čochvíľa blahoslaveného je príkladom, je výzvou na také sväté dobrodružstvo. Aby sa nebáli toho života. Aby vedeli na seba zobrať aj riziko, aj niekedy – povedal by som – tvrdé utrpenie. To nebolo ľahké, ten ich život. Aké to bolo nebezpečenstvo... pamätám si, ako sme sa išli z rakúskej strany pozrieť, kde sa to robilo, kade prevádzali – pri Dunaji sme len pozerali, ako je to možné. Však to nebola hračka! Išlo aj o život, pretože kto tam nevedel prejsť, buď to nevedel, alebo sa zastrašil, keď prípadne tá stráž vystrelila. To boli udalosti. Najmä počúvať tých ľudí čo prešli a čo to prežili. Tak veru, tam sa pocítilo, že to je čosi veľké, ozajstné sväté dobrodružstvo to bolo.
Celý náš život je také sväté dobrodružstvo, ku ktorému nás pozýva aj tento náš blahorečený. Ja vidím jeho život – a príkladný život ako svätca – nielen ako kňaza, ale práve ako kresťana. Lebo aj toto potrebujeme na Slovensku. Veď medzi našimi matkami, koľko je svätíc. Koľké sa musia trápiť, koľké musia – najmä vdovy – naozaj dať celý svoj život. A to, čo ich udržuje, je jedine viera. A práve to je príklad takej viery, ktorá je činorodá, ktorá hľadá iniciatívu, ktorá sa prejaví v živote. Na každom mieste, či je to laik, či je to kňaz, či je to matka rodiny. A nehovorme o matkách rodiny, veď čo tie často musia zniesť! Či sú to chlapi, či sú to mladí ľudia, všetci.
Môžeme v ňom vidieť veľký príklad obetavosti. Pre mňa je to vzor všeobecný, pre každý stav, v ktorom sa voľakto nachádza. Práve tá jeho viera, ktorá nájde [uskutočnenie], iniciatívne sa zapojí v tom svojom živote, v okolí, a tam žije jednoducho svoju vieru. Vyznávať vieru, to neznačí, že musíme vytiahnuť nejaké trúbky a takto ju hlásať. V každý náš deň, v každom zamestnaní, má svoje prejavy....
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .
