Ach, Pane môj, keby som ťa mohol poznať, poznať tak, ako ma ty poznáš!
Sila duše mojej, vojdi do nej a urob ju takou, aby bola tvojou bez poškvrny a vrásky.
Ty si moja nádej, preto to hovorím.
V tejto nádeji sa radujem, lebo na svoje spasenie sa radujem. (...)
Hľa, miluješ pravdu, lebo každý, kto uskutočňuje pravdu, prichádza k svetlu.
Chcem ju uskutočňovať vyznaniami pred tebou vo svojom srdci, v tejto svojej knihe pred mnohými svedkami.
Aj keby som nemal vôľu vyznávať sa ti, Pane, čo by ti mohlo byť skryté vo mne, keď pred tvojimi očami leží otvorená priepasť ľudského svedomia? Teba by som skryl pred sebou, a nie seba pred tebou.
Teraz však, ako svedčí môj plač, že sa sám sebe nepáčim, ty sám sa mi páčiš a skvieš sa, teba milujem, po tebe túžim, ba hanbím sa za seba, zanechal som seba a vyvolil som si teba;
a ani sebe ani tebe sa nepáčim, len skrze teba.
sv. Augustín: Confessiones 10,1,1-2,2
Juraj Pigula (ed) – Horiace srdce – myšlienky a modlitby sv. Augustína (karmelitánske nakladateľstvo)