Moc a milosť Ducha nie sú niečím, čo si môžeme zaslúžiť, alebo získať. To môžeme získať iba ako dar. Božia láska môže na nás vyliať svoju moc iba vtedy, keď jej dovolíme, aby nás vnútorne zmenila. Musíme jej dovoliť preniknúť cez tvrdú šupku našej ľahostajnosti, duchovnej únavy a slepého prispôsobovania sa duchu tejto doby. Iba tak On môže upokojiť našu predstavivosť a utvárať naše najhlbšie túžby. Preto je tak dôležitá každodenná modlitba: ako súkromná v príbytku nášho srdca a pred Najsvätejšou sviatosťou, tak aj liturgická modlitba v srdci cirkvi. Tu v čistej forme prijímame Božiu milosť, činorodú lásku, spoločenstvo s Duchom, ktorý v nás prebýva, a ktorý nás prostredníctvom Ježiša prítomného v cirkvi vedie k svojmu nebeskému Otcovi. Mocou svojho Ducha je Ježiš v našich srdciach neustále prítomný a pokojne čaká, až v tichu usadíme vedľa neho, aby sme počuli jeho hlas, zostali v jeho láske a dostali „moc zhora“. Len vďaka tejto moci môžeme byť soľou a svetlom pre náš svet.

Homília na Svetovom dni stretnutia mládeže Sydney 20.7.2008
Na minutu s Benediktom XVI. O viere nádeji a láske- karmelitánske nakladatelství