„Jedno židovské podobenstvo hovorí, že každý človek prichádza na svet s maličkým plamienkom na čele, ktorý nevidieť inak než srdcom, a ktorý je ako hviezda, ktorá kráča pred ním. Keď sa stretnú dvaja ľudia, ich obe hviezdy sa zlúčia a nanovo zapália - každá odovzdá a prijme energiu od druhej - ako dva kusy dreva uložené spolu v kozube. Stretnutie vytvára svetlo. Keď sa naopak človek dlhý čas s nikým nestretáva, je sám, hviezda, ktorá mu žiarila na čele, pomaly slabne až kým nezhasne. A človek ide ďalej bez hviezdy, ktorá by kráčala pred ním. Naše svetlo žije zo spoločenstva, stretnutí, z delenia sa. Netrápme sa tým, koľkých dokážeme osvetliť. Nejde o to, či sme viditeľní alebo významní, či nás pozorujú alebo nás ignorujú, ale o to, aby sme boli strážcami svetla, žili zapálení. Aby sme si uchovávali horlivosť srdca.

páter Ermes Ronchi

Vatikán/Ariccia 8. marca 2016 – Duchovné cvičenia pre pápeža a Rímsku kúriu