...Vyprosujme si od neho, aby sme videli a mali súcit. To je milosť, musíme si ju prosiť od Pána: „Pane, nech vidím, nech mám súcit, tak ako ty mňa vidíš a máš so mnou súcit“. Toto je modlitba, ktorú vám dnes navrhujem: „Pane, nech vidím, nech mám súcit, ako ty vidíš mňa a máš so mnou súcit“. Nech máme súcit s tými, ktorých stretávame na ceste, najmä s tými, ktorí trpia a sú v núdzi, aby sme sa k nim priblížili a urobili, čo môžeme, aby sme im pomohli.
Veľakrát, keď som s nejakým kresťanom alebo kresťankou, ktorí sa prišli porozprávať o duchovných veciach, pýtam sa, či dáva almužnu. „Áno,“ hovorí mi – „A povedz mi, dotkneš sa ruky toho, komu dávaš mincu?“ – „Nie, nie, hodím mu ju tam.“ – „A pozeráš sa tomu človeku do očí?“ – „Nie, nenapadne mi to.“ Ak dávaš almužnu bez toho, aby si sa dotkol skutočnosti, bez toho, aby si sa pozrel do očí človeka v núdzi, táto almužna je pre teba, nie pre neho.
Zamyslime sa nad tým: „Dotýkam sa biedy, aj tej biedy, v ktorej pomáham? Pozerám sa do očí ľuďom, ktorí trpia, ľuďom, ktorým pomáham?“ Zanechám vám túto myšlienku: vidieť a mať súcit.
Nech nás Panna Mária sprevádza na tejto ceste rastu. Nech tá, ktorá nám „ukazuje Cestu“, teda Ježiša, nám pomáha aj stávať sa čoraz viac „učeníkmi Cesty“.
Pápež František 10. júla 2022
Text zverejnený na webovej stránke TKKBS .
