Právo na život... Jedno zo základných a najdôležitejších práv človeka, a predsa stále nie dostatočne uspokojené. Ako rastie veda, čoraz viac upadá ten najzákladnejší kameň, ktorý by mal držať všetko pohromade. A to je rodina. Skutočná rodina, ktorú má v dnešnej dobe čoraz menej a menej detí. A možno... ale len možno práve preto čoraz menej detí, z ktorých sa stanú dospelí ľudia, túžia po rodine. Pretože oni sami skutočnú rodinu nemali. To, že v 21. storočí sú ženy moderné však neznamená, že sa im stráca poslanie byť matkami. Smutné je, že mnohé to tak nevnímajú. Radšej sa ženú za kariérou a zabúdajú aký krásny dar môžu priviesť na svet. Toto by som však pomenovala: ,,idú s dobou“. Možno kruté, ale žiaľ pravdivé. A ani im to nezazlievam. Človek je čoraz väčšmi ovplyvňovaný vonkajším svetom, nie svetom čo by mal nájsť vo svojom vnútri či okolí. Televízia, rádio, časopisy... všade sa na nás valia doslova prúdy nových ,,moderných“ myšlienok. A presne takouto myšlienkou si dovolím nazvať pojem interupcia. Isteže nezabúdam na fakt, že po celé stáročia sa ženy usilovali zbaviť svojho plodu, ktorý nosili pod srdcom. Modernou myšlienkou ju nazývam z dôvodu najmä mediálneho. Pokiaľ sa v minulosti ženy snažili svoj ,,prečin“ udržať v tajnosti ( a to často krát najmä pred svojím manželom) dnes o tom dobrovoľne a verejne rozprávajú a bojujú za ,,svoje“ práva. Žena má právo na slobodné rozhodnutie. Ale zamyslel sa niekto, že aj v nej rastie možno budúca žena, ktorá sa má tiež právo slobodne rozhodnúť?! Zamýšľam sa nad rôznymi situáciami, ktoré privedú ženu, resp. mladé dievča k takémuto rozhodnutiu. Jedným z dôvodov určite môže byť oznámenie lekárom, že dieťa sa narodí postihnuté a nebude viesť taký život na aký sme my zvyknutí a aký by sme chceli aby malo aj ono. Táto správa často krát je priam ubíjajúca pre rodičov, ktorí sa na svoje dieťa naozaj tešili. Avšak treba si uvedomiť, že neexistuje rodina s postihnutým dieťaťom, ktorá by nebola za to dieťa vďačné, a ktorá by Vám nepovedala, že si nevie predstaviť svoj život bez neho. Postihnuté dieťa veľakrát naučí ľudí okolo seba viac ako dieťa zdravé a dá im taký pohľad na svet, za ktorý sú skutočne vďační. Ďalším dôvodom na interupciu by mohol byť príliš nízky vek dievčaťa, ktoré je ešte samé dieťaťom. Pokiaľ bolo tehotenstvo zapríčinené vlastnou chybou to dievča rozhodne nemá právo brať život svojmu dieťaťu. Je povinné sa oň postarať, pretože v tomto prípade nejde len o dieťa nenarodené, ale aj o dieťa, ktoré potrebuje výchovu svojich rodičov, ktorí by sami mali byť proti tomuto zákroku a tak ukázať svojej dcére, že chyby nesú aj svoje dôsledky. Veľmi diskutabilná ostáva otázka znásilnenia. Pri tomto probléme by som určite zaváhala aj ja, keby som neverila v Boha. Ale ako človek, ktorý verí v Boha viem, že Boh vie prečo robí to, čo robí. Tehotné znásilnené dievča má možno vychovať človeka, ktorý raz zachráni iné dieťa, ktoré takmer zrazí auto. Neveriacim snáď postačí veta, ktorú si aj ja často opakujem: ,,Všetko má svoj zmysel.“ Prípad znásilneného dievčaťa by som tiež spojila s dievčaťom, ktoré nie je schopné dieťa vychovať a to už z rôznych sociálnych či finančných dôvodov. Tu si treba uvedomiť, že sú manželia, ktorí túžia po dieťati, ale nemôžu ho mať. Koľké šťastie môže priniesť cudzie dievča, ktorýmkoľvek ľudom a pomôcť im vytvoriť rodinu. Rodinu, ktorá by v dnešnej spoločnosti akoby už nemala miesto. Posledným príkladom, ktorý mi napadá prečo by žena nechcela mať dieťa, je to že bude tlstá. Na povrch dosť smiešny dôvod, ale je pravda, že žena sa potrebuje cítiť atraktívna a môže mať pocit, že tehotenstvo jej na kráse určite nepridá. A myslím si, že známe pravdy, že žene tehotenstvo na kráse len pridá jej nepomôžu. Ak chce žena v takejto situácii obetovať dieťa pre krásu potom si nezaslúži byť ženou. Áno, som proti interupcii. Neexistuje dôvod, prečo by mala žena zabiť svoje dieťa. Raz som čítala rozhovor s jednou doktorkou, nepamätám si z akého štátu pochádzala, ale dlhé roky ,,pomáhala“ ženám zbaviť sa svojich budúcich potomkov. Niet pochýb o tom, že táto žena bola ženou silnou, racionálnou a v neposlednom rade liberálnou. A táto žena možno pre niektorých krutá, pre iných záchrankyňa padla na kolená a povedala ,,STOP“. Táto žena, ktorá bola priamo pritom, čo pol sveta zatracuje a pol sveta vidí ako niečo nevyhnutné v 2. tisícročí povedala NIE. Usmrtila stovky ba možno tisícky detí a teraz to ľutuje. Prešli roky a predsa. Žeby bola interupcia naozaj zlá? Prečo ľudia, čo okúsili príchuť toho čo to znamená, sú proti? Ozvalo sa svedomie? A kedy sa ozýva svedomie? Keď robíme niečo správne, alebo naopak? Interupcia je už v mnohých štátoch legálna. V mnohých štátoch je dievča presvedčené, že ak zabije svoje dieťa neurobí tým nič zlé. Lebo je to legálne... Nič zlé... Chápem, že každý sa nachádza v inej situácii a každá situácia je pre toho jedinca určite náročná a často môže mať pocit, že nezvládnuteľná, ale všetko má svoj dôvod. A vždy existuje človek alebo organizácia, ktorá nám môže pomôcť. Vždy, pamätajte VŽDY sa niekto nájde. 9 mesiacov utrpenia alebo celý život výčitiek? Viem, že sú ženy, ktoré podstúpili interupciu a cítia, že to bolo správne rozhodnutie. A ja im to neberiem. Lenže práve tieto ženy idú príkladom iným, ktoré možno ten pocit mať nebudú. Ktoré si budú celý život vyčítať niečo, čo bolo podľa nich v tej chvíli správne. Je jedna vec, čo by ma naozaj zaujímala. Sú rôzne kampane a internetové stránky, ktoré sa snažia tieto ženy odhovoriť od toho, čo chcú vykonať. Ale byť tou ženou, tú stránku určite nenavštívim. Na ten billboard vedľa cesty určite nepozriem. Jediné riešenie, ktoré by pomohlo týmto ženám sa správne rozhodnúť a to je dať právo na život svojej krvi, vidím v ľuďoch. Keby sa každá žena mohla porozprávať s človekom, ktorý by jej nebol sudcom, ale radcom. A tu sa vraciam na začiatok. Rodina. Práve v rodine by sa mal ten človek nachádzať. Je to skutočne až také ťažké? Mať matku a otca, ktorí žijú v harmónii a láske... Máme techniku, internet s rýchlosťou svetla, magio, s ktorým môžeme nahrávať televízny program, aj keď letíme v lietadle. A nemáme rodinu. Rodinu, ktorá by nás podržala... Rodinu, ktorá by nám pomohla... Rodinu, ktorá by nás privinula do svojho náručia a ukázala ten správny smer. Práve tu vidím ja ten najhlavnejší problém. Tu sa nachádza semenisko problémov. Semenisko, prečo sa ľudia stávajú zlými. Prečo chcú mladí na seba upozorniť. Byť rodičom znamená viac ako len bývať pod jednou strechou. A tak treba začať od seba. Som proti interupcii. Pretože svet potrebuje rodiny, aby on sám bol rodinou. Som proti interupcii, pretože aj ja mám právo vyjadriť svoj názor a aj ja pochádzam z miesta, ktoré chcú iný zničiť. Neničte deti! Oni to necítia, ale Vy áno! A svet tiež...