Reportáž z čias, keď sme vedeli snívať

Ružena Dvořákova – Žiaranová: Talianske impresie

„Krásu treba nielen vidieť, ale dať sa ňou aj ovanúť, nadchnúť, ba aj očariť, uchvátiť, ale najmä zušľachtiť“, konštatuje autorka na záver svojho životného cestovateľského bilancovania. A ešte niečo: treba sa podeliť sa o prežité.
Talianske impresie, ktorými sa o to pokúša, sú viac než iba cestopisom. Uznávaná prekladateľka Ružena Dvořákova – Žiaranová na základe spomienok na dva nie veľmi dlhé pobyty v slnkom zaliatom Taliansku približuje ducha cestovania. Do osobných spomienok z navštívených miest vtkáva bohaté dejepisné a zemepisné informácie, vďaka ktorým sa môže čitateľ v duchu živo preniesť do Benátok, Florencie, Ríma či Neapolu a dozvedieť sa veľa nového.

Spoza riadkov priam cítiť vôňu oleandrov, počuť typický ruch na uličkách a námestiach talianskych miest, majestát a patinu ich kultúrnych pamiatok. Spôsobom ako autorka vo svojej osobnej výpovedi prežívala prítomnosť na miestach, ktorými denne prechádzajú tisíce turistov hovorí veľa aj o dobe, v ktorej sme nie tak dávno žili u nás doma.

Z jednej cesty do Talianska sa žilo desaťročie i dve a niekto i celý život. Cestovanie bolo najmenej prístupné práve pre tých, čo si ho vedeli najlepšie vychutnať, pre ľudí ducha, nie otrokov režimu. Človek sa dlho tešil na cestu a dlho žil z nej, mal čas snívať i spomínať, čím sa zážitok mnohonásobne umocňoval. Vonkoncom to nevyznieva ako sťažovanie si ani nostalgia za zašlými časmi. Skôr je to povzbudenie šťastnejšej generácii vážiť si a do hĺbky vychutnať každú podobnú príležitosť. Nezostať pri vonkajších, rýchlo prichádzajúcich i odchádzajúcich dojmoch.

Talianske impresie sú šlabikárom cestovateľského ducha. A sú aj učebnicou duchovného života. Nielen povzbudivými biblickými citátmi, v ktorých autorka nachádzala odpovede na ľudsky neriešiteľné či nepochopiteľné situácie. Na vlastnom príklade učí duchovne čítať reč udalostí, radiť sa s duchovným sprievodcom, ktorým je sám Stvoriteľ krajín a ich miest i ľudí, rozpoznávať, ako hľadajúcim a milujúcim Pána všetko slúži na dobré. Stačí s vďakou prijať aj nepríjemné zmeny plánov a už sa ukazuje ich bohatá náhrada a človek začína „chápať súvis navonok nesúvisiacich udalostí“.

A ešte na niečom si čitateľ Talianskych impresií pochutná: na šťavnatej, bohatej slovenčine, ktorú môžeme počuť čoraz zriedkavejšie. To všetko tvorí esprit tejto navonok skromnej no vnútorne bohatej knihy. Kto zakúsil niečo podobné, oživí si a obohatí vlastné spomienky, kto sa na cesty chystá, nájde tu recept ako vnímať to, čo je očami neviditeľné a podľa Malého Princa práve to podstatné.

__________
Kniha vyšla vo vydavateľstve Porta libri, www.porta.sk


Informácie o Marián Gavenda

Príspevky na blogu

  • 24.01.2011 - 08:22
    Vieme že, kyticu kvetov vkladáme do vázy, šampanské nalievame do vysokých pohárov, a ručne...
  • 23.01.2011 - 23:52
    Dnes večer som mal cestovať domov. Mal som vymeniť auto za nové, s vyšším podvozkom, lebo to čo mám...
  • 21.01.2011 - 19:50
    Keď som ho spoznal, bol to starý zhrbený deduško o paličke, ktorý nechýbal na žiadnej modlitbe v...
  • 21.01.2011 - 10:57
    Slovenské domácnosti sú už niekoľko rokov zaplavované materiálmi s pornografickým obsahom od...
  • 20.01.2011 - 08:05
    Príbeh Pinocchia je asi dobre známy. Najprv len drevená bábka, potom skutočný chlapec. Cesta k...
  • 17.01.2011 - 17:18
    Vo svojich voľných chvíľach rád tvorím biblické tajničky preto som sa rozhodol že sa s nimi podelím...
  • 14.01.2011 - 15:28
    „Niekto tam hore ma má rád“. To sú slová hlavného hrdinu amerického filmu, ktorý som videla veľmi...
  • 07.01.2011 - 14:20
    Apoštol Pavol píše: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás“ (Kol 1,24). Keď porozumieme zmysel...
  • 07.01.2011 - 13:22
    Raz som si uvedomila, že pohľad Písma na manželstvo nie je teoretizovanie, niečo vzdialené, ale je...
  • 07.01.2011 - 08:43
    „Meno anjel (hebr.: מלאך male'ách; gr.: ἄγγελος angelos), nie je menom prirodzenosti, ale menom...