Až ho raz v honbe za šťastím skutočne nájdete, zistíte
– tak ako starenka hľadajúca okuliare –
že vám šťastie sedelo na nose.

Príslovie vraví, že susedove hrušky sú vždy sladšie...

Kolega v práci má určite vyšší plat ako ja, vo vedľajšom meste majú lepšieho starostu ako my, v susednom štáte sú šikovnejší lekári ako u nás. Inde sú zasa lepšie obchody a tovar. Preto obyvatelia Pelhřimova chodia nakupovať do Jihlavy a tí z Kutnej Hory zase do Kolína. A to nehovorím o takom šťastí, ako je mať v meste štyri supermarkety, ako má naša švagriná na Morave.

Nedávno sa mi istá žena z našej obce pochválila, že jej dcéra sa vydáva za Pražana a po svadbe sa presťahuje do pražskej štvrte Nusle. A tvárila sa pritom tak významne, až som nadobudol dojem, že ženích bude prinajmenšom námestník ministra. To má niekto šťastie!

Keď som však po nejakom čase toho závideniahodného ženícha z Prahy stretol na našej ulici, zišlo mi na um niečo o čistote jeho trestného registra.

Pravdaže, nemožno vylúčiť nič z toho o jeho práci kdesi vysoko na ministerstve. Bol to však Pražan – takého u nás v obci nemá hocikto...

Na druhej strane niet divu, že sa musel hľadať ženích ďaleko od domova, lebo v širokom okolí nebol o nevestu veľký záujem. Či už budú bývať v Nusliach, alebo v Tróji, iste to bude pre Prahu veľký prínos. A hlavné mesto bude mať zase o jedno šťastie navyše.

Aj našinec používa rovnakú schému výberu pri hľadaní duchovného šťastia. Čím ďalej siahne, tým lepší výber. Pretože kresťanstvo sa už mnohým Európanom zdá poriadne ošúchané, cítia sa priam svetovo, keď sa môžu vyhlasovať za stúpencov budhizmu. Nevyznajú sa ani v jednom, ale to susedovo je istotne lepšie.

K radosti ľudskej duše viac prispeje šťastie objavené pod vlastným prahom, ako zaujímavosť z druhého konca planéty.

Max Kašparů – O radostiach ľudskej duše