Múdrosť sa prejavuje predovšetkým schopnosťou klásť otázky. (Ferdinando Galiani)
Malé deti v určitom veku často kladú otázky, ktoré sa začínajú slovom prečo. Povinnosťou rodičov je dávať deťom zrozumiteľné vysvetlenia. Deti sa pýtajú, aby ukojili svoju zvedavosť, ktorá je matkou poznávania. Po určitom čase prestanú dávať takéto otázky a naopak, neskôr začnú ony poučovať svojich rodičov.
Niektorým ľuďom však zostáva nadmerne časté prečo ako celoživotná vlastnosť. Potom môžeme rozlišovať dva pramene, z ktorých ich otázky vychádzajú. Jedným je túžba po poznaní a druhým zvedavosť. Prvá sa prejavuje u vedcov a vynálezcov, druhá u zvedavcov – slušnejšie povedané – chronických neznášačov pouličných informácii.
Rozlišujeme nielen tých, čo otázky kladú, ale deliť môžeme aj samotné druhy otázok. Otázky hlúpe a inteligentné, zbytočné a zásadné, zmysluplné a nezmyselné, konkrétne a abstraktné, otvorené a uzavreté, intímne a verejné, primerané a nemiestne. Zvláštnou skupinou sú otázky, ktorým sa niekedy hovorí základné alebo filozofické: ide o otázky o vyššom zmysle bytia. Všetky otázky by bolo možné tiež rozdeliť na dve kategórie: na pravdivé, ktoré sa usilujú o poznanie pravdy, a márnivé, ktoré uspokojujú ľudskú zvedavosť, škodoradosť či hlad po senzáciách.
Ďalšiu zvláštnu kategóriu otázok by som nazval „otázky, ktoré sa na počudovanie nekladú“. Medzi ne napríklad patrí: Prečo píšeme práve tento letopočet, ktorý píšeme? Niekde som čítal, a potom som si to v praxi aj overil, že štvrtina mladej populácie nepozná pôvod letopočtu. Deň čo deň síce niekde vyplňuje dotazníky, správy, alebo iné úradné dokumenty, na ktorých sa uvádza nielen rok narodenia, ale aj aktuálny letopočet, no presne tej štvrtine ešte nikdy nezišlo na um položiť si otázku, prečo sú to práve tieto čísla. Kladenie otázok je úplne normálne a patrí k životnému bohatstvu.
Klásť si pravdivé otázky je znamením zdravého rozumu. Ide však len o tretinu cesty k pravde. Druhou tretinou je správna, pravdivá odpoveď a treťou tretinou je prijatie poznanej pravdy. Zo všetkých troch častí je tá prvá najľahšia. Posledná je najťažšia. Ťažko sa prijíma.
K radosti ľudskej duše patrí poznanie pravdy. Ako píše evanjelista Ján, Ježiš jej poznanie odôvodňuje tým, že pravda nás oslobodí.
Max Kašparů – O radostiach ľudskej duše
