Bájka o prvom Božom prikázaní alebo "O medveďovi a medvedíkovi"

„Ja som Pán, tvoj Boh! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal!“ (porov. Ex 20,2-5)
-

Kde bolo, tam bolo, v jednej malebnej krajinke pod Tatrami žili dva hnedé medvede. Jeden bol väčší a skúsenejší, druhý bol malý, ale zato dôveryplný a radostný z toho, čo ponúka pôvabná príroda.

Veľký medveď jedného dňa povedal: „Ja som už veľký, nepotrebujem sa namáhať v lese zberom plodov a lovom, pôjdem dolu do osídla ľudí, tam majú akési schránky plné dobrôt. Mňam!“ Na to medvedík zareagoval: „Ja sa bojím, zostanem radšej v lese a budem dôverovať tomu, čo ponúka náš les.“ Veľký medveď: „Aj ja sa bojím ľudí, ale počul som od jedného túlavého psa, že aj ľudia sa boja nás, ba dokonca, že ich strava má čarovné účinky, budem silnejší a budem mať šťastie. Ten pes vravel, že potrava z tých schránok má božské účinky, takže sa ma budú ľudia nakoniec báť a ja sa prestanem báť ich.“

A skutočne. Medveď zišiel do dediny, povyjedal kontajnery a keď ho zočili okolití ľudia, strachom sa utekali skryť. „A tak som sa ich prestal báť, nie je to super? Som hrdinský medveď!“

Malý pokorný medvedík sa naďalej živil zberom plodov a prirodzeným lovom v okolitom lese. Bál sa ľudí a bol vďačný lesu pre jeho štedrosť, ktorú voči nemu prejavuje, a pre jeho útočisko, ktoré mu sťa príjemný domov poskytuje. I usporiadal hostinu, aby oslávil les, z ktorého vzišiel a ktorému od prirodzenosti patrí. Pozval na ne všetky lesné zvieratá vrátane veľkého hnedého medveďa.

„Ja som mocný medveď, ktorý sa už nebojí ľudí, ale ľudia sa boja mňa! Mám oveľa ľahší prístup k jedlu, nemusím sa už namáhať kdesi v lese, ja už lesu nepatrím, les už nie je mojím domovom! Mojím domovom je teraz osídlie ľudí so schránkami plných dobrôt,“ vravel veľký medveď, reagujúc na pozvanie.

„Nerozumne si počínaš, vzišiel si z lesa a sem patríš, tu Ťa máme rady, hľa, ako si vítaný na hostine!“

„Nerozumne si počínate vy, veď ajhľa, aké ľahké a príjemné je čerpať potravu v osídliach ľudí. Mám vďaka tomu všetko, čo som vždy chcel – boja sa ma, ale ja sa nebojím ich, mám dostatok jedla, rastiem, mám vždy kam chodiť, netriem núdzu, ani sa nenamáham. Trávim život rozumnejšie.“
A tak lesné zvieratá a malý medvedík hodovali v lese a oslavovali les, z ktorého vzišli a ktorému patria, ktorý im dal život a v ktorom leží ich prirodzenosť. A veľký medveď hodoval po dedinách a vyjedal kontajnery.
Nuž, a jedného daždivého dňa ľudia získali príslušné povolenia a veľkého, statočného hnedého medveďa pre sústavné ohrozenie zastrelili...

-
Poučenie

Boh nás stvoril, Bohu patríme a k Bohu smerujeme, preto Mu dôverujme a oddajme sa viere v Jeho láskyplné prisľúbenia. Ak si vyberieme iného boha, zbožštenie iných elementov, imania, peňazí, výhod, pozemskej veleby a podobne, pridali sme na stranu ničoty, lebo len pravý Boh je Bytie, len Pán je Život (porov. Jn 11,25). Lebo iba On je garantom nášho večného života. Bez neho končíme dočasne na výslní ako veľký medveď, ale v konečnom dôsledku...
-

Informácie o Roman Gemela

Príspevky na blogu