V istej židovskej dedinke sa tradoval zvyk. Keď obyvateľom hrozilo dajaké nešťastie, celá dedina sa vybrala za rabínom a prosila ho, aby sa modlil za odvrátenie nešťastia.

Tajomstvo modlitby však spočívalo v tom, že rabín musel ísť na jedno miesto v lese, zapáliť tam svetlo a pomodliť sa špeciálnu modlitbu. Museli byť splnené tri prvky: posvätné miesto, posvätné svetlo a špeciálna modlitba. Tradícia hovorí, že nešťastie sa od dediny vždy odvrátilo.

Roky ubiehali a nástupcovia rabína prichádzali pred Pána a takto sa modlili: „Pane Bože, tu som, na tomto posvätnom mieste a zapaľujem tento posvätný oheň. Odpusť mi však, Pane, ale posvätnú modlitbu som zabudol. Môžeš nám aj napriek tomu pomôcť?“ A Pán povedal: „Áno, aj keď sa nepomodlíš špeciálnu modlitbu, aj tak vám pomôžem.“

Prešli ďalšie roky a rabínovi nástupcovia sa takto modlili k Pánovi: „Pane, som tu na tomto posvätnom mieste. Ale zabudol som, ako sa zažíha posvätný oheň. Môžeš nám aj napriek tomu pomôcť?“ A Pán odpovedal: „Aj keď si zabudol tajomstvo zažíhania posvätného ohňa a špeciálnu modlitbu, aj tak vám pomôžem.“

Dedinke opäť hrozilo nešťastie. Rabín sa vybral k Pánovi a takto sa modlil: „Pane, neviem, čo sa môj predchodca modlil. Ani to neviem, aké svetlo používal, aby utvoril posvätnú atmosféru. Dokonca som zabudol aj miesto, kam sa môj predchodca chodil modliť. Čo mám teda robiť, Pane?“ A Boh odpovedal: „Len sa modli.“ A Boh odvrátil nešťastie od dedinky.

Tento židovský príbeh skrýva hlboké ponaučenie. Na čom skutočne záleží, to nie je posvätné miesto, nie je to ani posvätný obrad, s ktorým je spojená naša modlitba, a nie je to ani samotná modlitba. Na čom skutočne záleží, to je človek, ktorý sa modlí a je plný Ducha Svätého.

Elias Vella
Keď Duch Svätý píše môj život