Keď si chyby neodpustím, zostanem na ne fixovaný. Keď som precitlivený a k svojej citlivosti pristupujem násilne, tak sa bude stále objavovať. A ja sa budem stále hnevať, že som ju nepremohol.
Keď sa však so sebou zmierim, slabosť sa síce znovu objaví, ale budem k nej pristupovať s láskou.
Poviem si, áno, som precitlivený, ale som aj citlivý, takže dokážem chápať aj iných ľudí. Alebo obetujem svoju precitlivenosť Bohu. Vtedy budem vnímať na citlivom mieste svetlo Božej lásky a moja precitlivenosť sa postupne zmení.
Láska, božská i ľudská, je sila, ktorá premieňa. Láska môže dať vyschnutému nový život. Zvädnuté môže opäť priviesť do kvetu. Zatvrdnutému dá mäkkosť, posmievanému lesk krásy a tme svetlo. Je plameňom, ktorý zohrieva skrehnuté a vyhorené srdce zmení na ohnisko svetla a života.
No svojej slabosti som vystavený aj z iného dôvodu. Môžem na nej pracovať. Vtedy sa bude meniť. A možno sa potom z mojej slabej stránky stane silná.
Dobré zaobchádzanie so sebou nie je v rozpore s askézou. Askéza znamená tréning. Askéza je násilná len vtedy, keď voči sebe prechovávam hnev, namiesto toho, aby som so sebou bojoval. Športovec trénuje len vtedy správne, keď akceptuje svoje vlastné telo s jeho hranicami. Vtedy môže hranicu o kúsok posunúť.
Keď sa askéza neuskutočňuje z lásky ku mne, povedie k nenávisti voči sebe samému. A tá mi bráni aj milovať blížneho.
Askéza ma vedie ďalej, ak k sebe pristupujem s láskou. Vtedy prestanem nariekať nad sebou a nad vlastnými hranicami. Príjmem svoje hranice. Ale mám chuť pracovať na sebe, aby sa hranice trochu rozšírili a aby som tak mal viac priestoru pre život.
Správne pochopená askéza je umením neustále sa radovať. Áno, askéza umocňuje radosť zo života.
Anselm Grün – Hľadanie vnútornej rovnováhy