Bola krásna októbrová nedeľa.
A tak mi napadlo,
že by som sa mohla vybrať na prechádzku.
No nielen to.
Dal by sa urobiť aj dobrý skutok.
Spojiť prechádzku s návštevou rodiny,
v ktorej žijú rodičia, deti a babička,
ktorá už pre chorobu medzi ľudí veľmi nechodí.

Lenže...
moje dobré skutky
zvyčajne zomierajú na moje pohodlie.
Aj teraz to hrozilo.
Veď také nedeľné popoludnie sa dá prežiť aj doma,
pri dobrom filme alebo len tak na slniečku na dvore...
Našťastie, len hrozilo...

Ohlásila som sa telefónom a vyrazila z domu.
Potešili sa.
Ale najviac som sa potešila ja.
Keď som odchádzala,
povedala mi mamka päťročného Jojka:
„Keď som mu hovorila, že prídeš, povedal: Gitku milujem.“
Naozaj, bola to krásna nedeľa.