Každý deň je nová šanca,

nový začiatok.

Ak sám sa nepozdvihnem,

kam odídem.

Ak neuvidím pravdu,

možno nechcem.

Ak sa bojím pádu,

len sa chcem.

Spomeniem si na svoj vnútorný plač,

ktorý bolí.

zahrabem sa do vnútra,

sebe kôli.

Nenájdem nové cesty,

lebo mám strach.

Ostanem nepoznaný,

budem sa báť.

V tme je predsa šanca,

ostať nepoznaný.

Tak ako milión,

mojich prianí.

Byť človek bezo zmyslu,

bez samého seba.

Tváriť sa nezávislo,

tak ako treba.

Hrať sa na niekoho,

Koho svet baví.

Byť so všetkými,

ale všetci sami.

Nenájsť priateľa,

čo prenikol by dušu.

Na každého neveriacky,

namieriť kušu.

Tváriť sa, že vôkol je všetko správne.

klamať.

Vravieť si, že pravda

sa nemá lámať.

Získavať si vôkol samé pekné hlasy.

pestovať si telo,

len pre zmysel krásy.

Budovať si kariéru,

v sede, spánku, stoji.

Byť spokojný,

keď sa každý bojí.

Hľadať v pokušení

cestu života.

Vedieť čo treba

od pýtať života.

Myslieť si,

že všetko sa dá.

Sám hľadieť do budúcna,

veď ním som ja.

Odmietať potomstvo,

kariéra.

Slepota zo života

začne vyvierať.

Myslieť si, že svet len človek spasí.

byť hluchý na pravdu a vravieť si "sám si".

Volám svetu, hľadám slová, kde si pravda kde si bola.

Kde je slovo tak potrebné.

Slovo, počiatok bytia, kde si hľadaný pán žitia.

Nádej v sebe citom kričí. Volá, vrieska, derie sa.

Kto slobodu hľadá dočká sa?

Kto myslí na cestu, kde človek už moc nemá,

nájde pokoj a pravda v slove už nie je nemá.

Kričí volá po ceste, úzkej, priamej no čestnej.

Kto som ja aby som mal právo, ukazovať smer. Vpravo? Vľavo?

Kde si Ty, ten ktorý nás napája.

S ktorým sami sme vlastne dvaja. Ktorý vraj toto všetko stvoril?

Ktorý si ma vraj vyvolil?

Volám no slová zanikajú v TICHU. Hľadaný príď vezmy pýchu.

Ak si zošli kúsok neba Tvoj syn volá daj mi seba.
Modlitby? prúd slov bez konca...