Pred nedávnom som od priateľky, s ktorou sa každý deň spolu tešíme zo slávenia Eucharistie v jednom malom kostolíku na brehu Dunaja, dostala knihu "Autobiografické spisy" (Dejiny duše) sv.Terezky Lisieux. Priniesla mi ju ako "povinné čítanie", poznajúc môj vrúcny a dôverný vzťah s Pánom, vediac o mojich nezodpovedaných otázkach...,či je vôbec možné takto ľúbiť, či je ešte niekto, kto tak prosto a tak jedoducho a pritom stále viac a viac s tou úžasnou radosťou v srdci, s tou veľkou túžbou vyhádzať z neho všeko, odhodlane úplne všetko, čo by zaberalo miesto pre lásku Ježiša...
Priznám sa, že som sa veľmi potešila i keď som sa k jej čítaniu vzhľadom na moju prácu, dostávala až v neskorých nočných hodinách. Myslím, že Pán chcel zodpovedať na moje otázky, práve vo sv.Terezke a keďže som bola neustále vyťažená povinnosťami či už pracovnými, alebo starostlivosťou o chorých rodičov, vypočul moju prosbu, s ktorou začínam každý nový deň, rozmýšľajúc čo všetko mám postíhať, aby mi dal rozlíšiť, čo mám v ten deň urobiť, no už dávno nie to, čo je dôležité pre mňa, čo chcem ja, ale čo je dôležité pre Pána.
Nikdy by som neverila, že môže byť choroba v mojom prípade klasické chrípkové ochorenie sprevádzané vysokými horúčkami, tak úžasným prostriedkom na stretnutie s Pánom. Spomínanú sv.Terezku, ktorú som si mala -asi čo najsôr prečítať- som zhltla tak povediac jedným dúškom, pričom som sa celkom ztotožniac s jej láskou k Ježišovi doslova hojdala počas celého ochorenia v Božom náručí. Toľko sme si s Pánom toho povedali, aj keď sme v neustálom rozhovore, predsa sme mali teraz čas len sami na seba. Je to niečo, čo sa nedá ani popísať, láska a objatie, ktoré vie dať len Ježiš sa nedá opísať, to treba jednoducho zažiť.
Niekto by si povedal," blúznenie v horúčke", kto však raz toto blúznenie zažije, nechce viac prestať blúzniť, kto raz zažije Božie objatie, nechce sa už z neho viac vymaniť, naopak neprestajne túži po Božom dotyku a je ochotný vzdať sa všetkého, čo by tomu bránilo.
Napriek tomu, že ochorenie bolo nepríjemné, Pán mi dovolil ochutnať slad horkosti a dal mi opäť tak mocne pocítiť, že sila a nekonečnosť Jeho veľkej lásky, dokáže objať každú bolesť a každé utrpenie.
Priznám sa, že v súvislosti s tým, čo osobne prežívam, ma trochu uviedol do rozpakov nedávno publikovaný článok o sv.Terezke a to najmä v tých častiach, kde autor popisuje nielen jej spôsob tzv.nasladlého vyjadrovania, ale uvádza potrebu odfiltrovať, čo nie je podstatné na to, aby podľa neho mohol človek pochopiť veľkosť sv. Terezky.
Myslím, že každý prežívame svoj vzťah s Pánom tým najoriginálnejším spôsobom a mne osobne sa nedá vyjadrovať sa o tomto vzťahu inak ako sladko, pretože dar Ježišovej lásky je tak úžasne sladký.
Naopak si myslím, že práve v celom čítaní sv.Terezky a to aj medzi riadkami, práve v celom jej učení spočíva jej veľkosť. Keby sme čítali len medzi riadkami, bojím sa, že by sme vynechali práve tú podstatu. Podstatu jej bezhranične oddanej lásky k Ježisovi a absolútnej dôvery v Jeho nekonečné milosrdenstvo.
Záverom by som chcela popriať všetkým chorým skoré uzdravenie i keď po mojej skúsenosti, by som všetkým zo srdca priala práve túto úžasnú skúsenosť. A pritom stačí tak málo, pozorne načúvať a otvoriť srdiečko dokorán.
- blog používateľa Mária Škrabáková
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač