Staré direkróriá sú dôležitým prameňom pre štúdium liturgickej obnovy na Slovensku. V čase, keď sa orgány moci snažili potláčať činnosť Cirkvi, usilovali sa aj brániť vo vydávaní liturgických textov, ktoré pochádzali z pokoncilovej liturgickej obnovy. Mons. Vincent Malý a iní kňazi vymýšľali spôsoby, ako liturgické texty "prepašovať" ku kňazom. Jedným zo spôsobov bola Liturgická príloha diecéznych obežníkov, druhým, ktorý bol neskôr najpoužívanejším, bolo zaradiť príslušné texty do direktória na príslušný rok. Tento spôsob nebol štandardný a nebol v súlade s platným cirkevným právom, na Slovensku sa však uplatňoval s tichým súhlasom sv. stolice. K slovenským kňazom sa tak dostali liturgické texty oveľa skôr, než sa napokon podarilo ich oficiálne vydanie.

V dnešných dňoch hlavne v súvislosti s odstúpením pápeža Benedikta, sa často hovorí o konkláve. Ako to už býva, šíria sa rôzne tradované nezmysly, lebo chýbajú pramene v dostupných jazykoch, ktoré sa konkláve zaoberajú serióne. Jedným z najdôležitejších normatívnych textov, hneď po apoštolskej konštitúcii Universi Dominici Gregis, je liturgická kniha Ordo Rituum Conclavis, teda Poriadok obradov konkláve. Preto v nasledujúcom texte prinášame pracovný preklad niektorých častí tohto dokumentu.

Často sa v bežnom živote, ba dokonca aj v odborných publikáciách stretáme s liturgickou terminológiou, používanou nesprávne, alebo nepravdivo.

SLDr. Adrian KÁČERIK

Narodil sa dňa 20. 6. 1966 v Nitre, Slovenská republika. Prvé štúdiá absolvoval v Nitre a potom študoval na Univerzite Komenského v Bratislave na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte. Na kňaza bol ordinovaný 17. Júna 1990 v Nitre.

Jeho názov je známy, ale jeho úlohy sú dnes často nejasné, preto sa pozrieme čo o ceremoniárovi hovoria súčasné liturgické hnihy a porovnáme to s tým, čo o ňom hovorili v minulosti.

V pokoncilovej reforme sa na prvý pohľad mohlo zdať, že služba ceremoniára sa vytratila, veď vo Všeobecných smerniciach Rímskeho misála bola iba jedna nejasná zmienka o ňom v bode 69: „Je vhodné, aby najmä vo väčších kostoloch a spoločenstvách bol určený usporiadateľ. Má sa starať o riadny priebeh bohoslužieb a o to, aby posluhujúci konali svoju službu dôstojne, presne a nábožne.“ (VSRM, 2. vyd.).

Missale Posoniense I. sa pokladá za najstarší zachovaný misál bratislavskej kapituly. V súčasnosti sa nachádza v troch inštitúciách: Archív mesta Bratislavy, sign. EC Lad. 3 a EL 18; Spolok sv. Vojtecha v Trnave, sign. Fasc. 20 č. 15, TR. A. 61 (V) a Múzeum mesta Bratislavy, sig. A/9 — je takmer kompletný. Ide o notovaný misál a zvláštnosťou je, že notované sú aj časti graduála (introit, graduál, traktus, aleluja, ofertórium, communio), ktoré neboli určené na spev kňazovi. Tento misál patrí do skupiny tzv. centrálnych prameňov, ktoré reprezentujú hudobne najvyspelejšiu odnož gregoriánskeho spevu v stredovekom Uhorsku. Vzhľadom na vzorovonormatívnu povahu sprítomňuje a nahrádza celú sériu analogických pamiatok.

Neraz sa mi dostanú do rúk rôzne texty, alebo sa iní obrátia na mňa s otákou, či nejaký text možno alebo nemožno použiť v liturgii. Hoci odpoveď je veľmi jednoduchá, v praxi s tým býva problém, preto som sa podujal znovupripomenúť v tomto článku to, čo už dávno platí. Predtým však trocha nazrieme do minulosti.