Stretla sa raz skupinka ľudí, ktorý každý hovoril iným jazykom. Dohadovali sa medzi sebou akou rečou hovoril Boh. Každý tvrdil, že tou jeho, lebo ho počuli vždy hovoriť len vo svojej reči.

Ježiš je s nami inak než ľudia.
Naši blížni sú s nami akoby „zvonka“. Snažia sa nás pochopiť, potešiť, podať nám pomocnú ruku.

Každý z nás má možnosť s najvyššou presnosťou zrekonštruovať trasu krížovej cesty. Po cestách, po ktorých denne chodí. Po cestách práce, stretnutí a každodenných starostí.

Hriech a vykúpenie,

To, čo nám Boh zjavil,
nezjavil nám preto,
aby sme to do detailov pochopili,
ale aby sme sa mohli podľa toho v živote orientovať.

Milosrdný Bože, skôr ako sa poberiem do práce,
ťa prosím za svojich kolegov a kolegyne.
Na mnohých sa teším.
Niektorých by som však najradšej nestretol.
Niektorí mi naháňajú strach.

Ježiš raz vyhlásil, že kto by zviedol na hriech jedného z maličkých, čo v neho veria, bolo by pre neho lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny (porov. Mt 18, 6).

Nedávno mi jeden priateľ rozprával príbeh o dvoch rybách, ktoré plávajú v oceáne. Malá rybka pripláva k veľkej rybe a opýta sa: „Prepáčte, prosím. Kde je tu oceán?“