Všetci máme sklon lpieť na veciach, ale i na svojich predstavách. Iba neochotne sa vzdávame predstáv o sebe samých. Vzdať sa starých predstáv je však základnou vecou potrebnou k rastu.

Bože života, ty, ktorý sa staráš o všetko stvorenie
a voláš nás, aby sme sa otvorili spravodlivosti a pokoju,
daj, nech naša bezpečnosť nezávisí od zbraní,
ale od vzájomného rešpektu;

Môj Bože,
vzdialiť sa od teba znamená padnúť,
vrátiť sa k tebe znamená vstať,
zostať v tebe znamená stáť na pevnom základe.
Odísť od teba znamená zomrieť,

Moje pracovné povinnosti, niekedy nepretržité, sú pre mňa namáhavým bremenom, mám z nich popletenú hlavu. Takto to nemá byť.

Keď prišiel na tento svet Boh so svojou božskou prirodzenosťou a vzal na seba ľudskú prirodzenosť z tela svojej nebeskej Matky, prebral na seba zodpovednosť ako pracovný nástroj.

Všetko, čo tu na zemi začína, skôr či neskôr končí, ako rastlina na lúke, ktorá ráno vykvitne a večer uvädne.