Je to úžasný čas, v ktorom chrámom zaznieva "Toto je noc"... Je to úžasný čas, v ktorom slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie a radujeme sa z víťazstva, ktoré patrí naplno nám.

Veď v tom víťazstve je miesto pre nás, miesto pre mňa. To, o čom čítame mnohorakým spôsobom v statiach o stvorení človeka je príležitosťou plakať a trápiť sa, ako sa celými dejinami človeka šliape po existencionálnej túžbe po naplnení človeka. A tragédia je o to väčšia, je ten, kto šliape, je človek sám...

Aké krásne, keď z Písiem čítame, že Boh toto všetko prekračuje a volá človeka, aby zmluvu s ním uzatvoril a aby spolu s ním kráčal, svoj vzťah obnovil. Krásne, ale zároveň pre slabosť človeka i ťažké... Veď človek vždy viac a viac počúva a chápe, že nie on sa vrátiť dokáže, ale že Boh sa o obetu postará, aby bola zachránená existencia človeka.

Boh sa stará... Koľko krát to Izrael zažil v svojich dejinách. Asi najsilnejším uvedomením tohto faktu bolo vyslobodenie z Egypta a prechod cez Červené more, v ktorom Pán mocným spôsobom ukazuje, že je Bohom slobody, ktorý z lásky a milosrdenstva zachraňuje človeka zo smrti a otroctva.

Odvtedy už veľa vody pretieklo a storočí ubehlo; Izrael i celý svet znovu i znovu skusoval, že vztýčené Božie rameno a mocná Božia ruka nestačí, teda vonkajšia pomoc nestačí, aby sa človek zmenil, aby sám sa k Bohu vrátil a vyslobodil sa z väčšieho jarma - jarma hriechu, revolty a večnej smrti človeka.

A znovu zaznieva: Boh sa stará... Na mieste prastarého vrchu Moria, tam na jeruzalemskom súvrší, na Golgote sa Boh definitívne postaral, keď On sám obetu dal, svojho Syna obetoval, aby bol zachránený syn i dcéra človeka.

Obeta, pred tajomstvom ktorej sme na Veľký piatok stáli a k Ježišovmu krížu prichádzali. Obeta, ktorej veľkosť až v sláve zmŕtvychvstania prežívame, keď naplno vnímame:
- že cez zmŕtvychvstanie Boh svedčí, že je to obeta Spravodlivého, obeta prijatá, ktorá má moc zmyť akýkoľvek hriech sveta;
- že Ježiš je Boží Syn a Pán, Kristus, ktorý nám nielen odpúšťa, ale i nový život v moci Božieho Ducha prináša. A to je cesta nášho víťazstva, keď v moci Ducha Svätého môžeme Krista nasledovať a novým, Božím ľudom sa stať.

Zavŕšené mystérium, o ktorom píšeme, počúvame, ktoré poznávame... Stačí to? NIE, to nemôže stačiť, aby sme moc tohto mystéria zažili. Treba počúvať slová Písma, treba prijať Ježiša ako svojho Spasiteľa a Pána; v moci sviatostí si vyzliecť starého človeka podľa Adama kráčajúceho v hriechu a ľudskej slabosti a obliecť si nového, podľa Krista stvoreného v Božej spravodlivosti a láske.

Toto je noc... Áno, ALE: toto je aj nový deň, nový počiatok, nová možnosť kráčať s Ježišom a zažiť moc lásky, ktorú nám On sám dáva a jarmo človeka prekonáva. NEBOJME SA svojím životom stretnúť zmŕtvychvstalého Ježiša, do života ho pozvať a s ním žiť. Je úžasný, mocný a predsa nám veľmi blízky, chce s nami kráčať počas všetkých dní nášho života.