Dávno sme sa tam nestretli. Už nejaký čas sme sa hľadali a nachádzali kade-tade. Nie však na kolenách.

Mám v úmysle ukázať sa tu častejšie. Týmpádom by sa patrilo predstaviť. Vytiahla som starší článok pre jeden farský časopis. Nech sa páči: "Meet sister Františka!"

Stretávali sme sa rok na náboženstve. Znovu sa mi potvrdilo to, čo tvrdím o Albánsku už niekoľko rokov - krajina extrémov. Občas to bolo viac krotenie divej zvery ako učenie náboženstva; občas sme sa triasli od zimy a občas z nás tiekol pot; občas rozprávali aj keď nebolo treba a občas by sa v nich krvi nedorezal. Rozlúčili sme sa. Nemám rád lúčenia, lebo sa vtedy patrí byť oficiálny, povedať múdre slovo... Ja som oficiálny nebol. Zobral som ich na výlet (žiaľ, nepodarilo sa mi všetkých naraz) a keď sme sa vracali, doprostred voľnej debaty som si ich posadil na skalu nad kostolíkom a povedal som zhruba toto:

Čítal som článok od pána Kušnierika k téme homosexuality, ktorým reagoval na článok pána Danišku. Na tomto článku je pozoruhodný už samotný nadpis: „Myslím, Jaro, že sa mýliš“. Vyzerá to akoby pán Kušnierik chcel rovno povedať: „Myslím, Bože, že sa mýliš“. Ak totiž kresťanský Boh odsudzuje homosexuálne styky ako nezriadené, potom pán Kušnierik, ak je skutočne presvedčený, že je správne vytvárať lepšie podmienky pre partnerstvá ľudí, ktorí chcú takéto styky praktizovať má úplne opačný názor ako Boh, v ktorého údajne verí. Teda ak sa nemýlim aspoň sa hlási k evanjelickej alebo nejakej protestantskej cirkvi. Akosi potom nerozumiem, prečo inteligentný človek verí takému Bohu, od ktorého je on sám „múdrejší“. Teda určite aspoň v niektorých otázkach. Žeby to niekomu stačilo?

Čo je vlastne na praktizovaní a podporovaní praktizovania homosexuality zlé?

Nekvalitná síce, ale to nič neuberá na jej hodnote.
Lebo pre mňa má hodnotu.

Boha môže každý z nás stretnúť v živote iným spôsobom. Boží dotyk je pre každého unikátnym darom. Každý z nás má iné miesto v Božom pláne a nielen preto, že
sme veľmi rozdielni a máme rôzne dary.
Boh však koná v histórii ľudstva neustále aj niečo viac. V každom období ponúka veľký prameň milosti, za ktorým sa stačí len vybrať a mať otvorené srdce. Tak ako keď pred 2000 rokmi chodil Ježiš po tejto Zemi mohol človek nájsť Boha aj keby žil niekde v Japonsku a nestretol by sa s ním v Izraeli. Ale predsa cez bližšie a bytostnejšie stretnutie s Ním v Palestíne mohol získať človek ďalšie milosti. Mohol objaviť ešte väčšiu hĺbku Božej lásky.
Tak ako pred 2000 rokmi aj dnes tu Boh ponúka miesto, kde stačí prísť. Miesto, kde sa milosť vylieva na tento svet osobitným spôsobom.

Patrí to k môjmu životu.
Obzerať sa za seba.
Obrazne,
aj doslova.
To prvé obzeranie je niekedy zbytočné.
Veď,
čo už človek z toho,