Po tazkom a velmi dramatickom slede udalosti s hrozivym vyvojom sa moj bracek na stretnuti spolocenstva stal svedkom sily pravdy.

Dva dni chodila Zdenka len velmi tazko pre bolesti v nohe.
Prvy vecer prisla, sadla si a pocuvala ako sa bavime o Bohu hoci sama je neveriaca.
Na druhy den rano prisla opat s bolestami a tak som jej navrhol ci nechce prijat modlitbu za uzdravenie
lebo Pan Jezis uzdravuje a moze jej pomoct ak to prijme.
Povedala ano.

Romanko bol svedcit Jakubovi a Dominike o tom ako mu Pan zachranil zivot. Ti sa smiali. Dominika sa az vysmievala, Jakub sa smial lebo nevladal verit.

Včerajší deň vyzeral naoko celkom normálne.
Žiadne bláznivé počasie – sneh, dážď, slnko - ani bláznivé nápady v mojom okolí.
A predsa:

Rozkvitnuté trnky a motýľ.

Nie celkom typický obrázok pre koniec marca.
Ale život je už taký.
Prináša zmeny.
Prekvapuje.