Dopraj si prepych modlitby je ďalšou úspešnou publikáciou z produkcie amerického pastora Billa Hybelsa, ktorú slovenským čitateľom prináša vydavateľstvo Kumran. Do centra pozornosti čitateľov je tentokrát postavená modlitba ako základný nástroj budovania duchovného rozmeru človeka – jeho vzťahu k posvätnu, k Bohu.

Téma modlitby nie je nová, no je stále aktuálna. Svedčí o tom záujem autorov venovať sa tomuto duchovnému fenoménu a tiež záujem ľudí čítať publikácie venované modlitbe.

Skôr než pristúpime k hodnoteniu obsahovej zložky knihy, je dobré zastaviť sa pri spôsobe písania – tomu, ako autor komunikuje s čitateľom. Na mnohých miestach autor čitateľa nazýva priateľom. Oslovuje ho "priateľu...", následne mu adresuje výzvy, podnety k zamysleniu, rady... Oboznamuje ho so svojimi životnými skúsenosťami, v ktorých majú jeho rady pramennú základňu. Toto je Hybelsov spôsob ako dynamicky komunikovať s čitateľom. Pri čítaní knihy tak nemáme pocit, že v rukách držíme akúsi formálnu príručku plnú poučiek, i keď príručkou duchovného života Hybelsova kniha nesporne je.

Argumentačná časť knihy má svoje ukotvenie v Božom slove. Slová Sv. písma sú uvádzané do vzťahu so životnými udalosťami. Takýmto spôsobom Bill Hybels robí Božie slovo stále aktuálnym a živým.

Aký pohľad na modlitbu zaujíma tento americký pastor? Čo nové prináša so sebou jeho pohľad?

Už názov prezrádza určitý náčrt chápania modlitby. Modlitba je prepych. Čas strávený v modlitbe nie je stratený. Modlitba je totiž podľa Hybelsa "kľúčom k odomknutiu nepretržitej a víťaznej Božej moci v našom živote." Autor nás uisťuje, že Boh počúva, nie je zaneprázdnený, túži nám dať dary a "vyhľadáva príležitosti, aby na nás mohol vyliať svoje požehnanie."

Jedným z ústredných autorových presvedčení, ktoré sa snaží odovzdať čitateľovi, je viera, že Boh je Pánom nemožného a má moc nad všetkým, preto nie je nezmyselné, ale naopak veľmi zmysluplné modliť sa za veľké veci. Autor – nominovaný do úlohy duchovného sprievodcu – radí v zhode so slovami Písma modliť sa pravidelne, v skrytosti, úprimne a konkrétne. Nie formálne, abstraktne. Radí nám zbaviť sa naučených fráz, ktoré nás od Boha vzďaľujú a náš vzťah formalizujú.

Dôležitým je tiež určenie času a miesta modlitby, kde a kedy môžeme byť sami so svojím Bohom a hovoriť s ním od srdca k srdcu. Za veľmi vhodné autor považuje písanie si duchovného denníka (viedli si ho viacerí inšpiratívni svätí). Denník nám umožňuje spätným pohľadom vidieť Božie pôsobenie v našom živote – to, či boli naše modlitby vypočuté, resp. či nasledovala nejaká spätná väzba. Autor v knihe podáva tiež vhodný model modlitby (tzv. ACTS – skratka pre viaceré etapy modlitby).

Miesto má tiež fenomén zdanlivo nevypočutých modlitieb. V knihe sa hovorí o bariérach, ktoré bránia tomu, aby naša modlitba stúpala k nebesiam. (Porov. Iz 59, 2), taktiež o tom, ako dnes možno počuť hlas Boha.

Záver knihy otvára čitateľa sociálnej dimenzii modlitby – od seba, svojich potrieb k potrebám iným. Vnímanie utrpenia, chudoby a potrieb iných robí človeka vnímavým na hlas Boha, ktorý môže, chce a napĺňa naše túžby vyrieknuté v úprimnej modlitbe.

Dopraj si prepych modlitby naplnila moje osobné očakávania – jednak štýlovo, keďže som už predtým mala možnosť čítať jednu z Hybelsových kníh (Kým si, keď sa nik nepozerá?), taktiež obsahovo – dotkla sa viacerých pálčivých otázok, s ktorými sa veriaci človek skôr či neskôr pri modlitbe stretne. Kniha má v sebe potenciál odovzdať čitateľovi cenné rady týkajúce sa jeho duchovného rastu, a preto by jej rozhodne mal dať šancu.

Modlitba pochopená ako prepych. Nie ako niečo nadbytočné, ale ako to, čo buduje skutočné bohatstvo, ktoré nezničí ani hrdza, ani mole. (Porov. Mt 6, 19)