Duch Svätý nie je niečo, ale niekto: Je to živá Božská osoba. Jedno z pokušení našej doby, keď sa toľko rozpráva o rôznych energiách, je predstavovať si Ducha Svätého ako pozitívnu energiu, ako teplo či iný príjemný pocit, alebo ako pohonnú hmotu kresťanského života.
Duch ale nie je žiadny duchovný benzín, ani len vietor, ktorý občas zaduje do plachiet, ani posvätný vták. Evanjelisti pri Ježišovom krste len opísali, že Duch Svätý zostupoval na Krista, „ako keď sa vznáša holubica“. Ján Krstiteľ zaiste videl niečo slovami nepochopiteľné a neopísateľné.
Duch Svätý je osoba, s ktorou máme žiť v úzkom osobnom vzťahu ako s blízkym priateľom. A ak prosíme Ducha Svätého, potom by sme mali vedieť, že s ním musíme zaobchádzať ako s osobou, nemôžeme s ním manipulovať. Ani on s nami nemanipuluje, čaká, kým ho pozveme, ctí si našu slobodu.
Energiu nemožno zarmútiť. Ale písmo vraví, že je možné zarmucovať Ducha Svätého, tak ako môžeme zarmútiť partnera alebo priateľa – tým, že nedávame priestor jeho láske (porov. Ef 4, 30).
Vojtěch Kodet – Učeníctvo