Cez dovolenkový čas pociťujeme všetci veľkú potrebu pokoja a oddychu. Máme za sebou mesiace jednotvárnej práce, zodpovednosti, mnohých nepríjemností a starostí. Okrem toho sme psychicky bombardovaní hlukom, znečisteným ovzduším v meste, správami, ktoré masmédia na nás útržkovito vylievajú.
Zmena prostredia, možnosť myslieť na iné veci, oddýchnuť si, vidieť diaľavy zelených lúk a modrého neba a štíty vrchov, ležať na slnku...! Všetko toto by dnes Goldoni nenazval „náruživosťou“, ale „právom“ na letnú rekreáciu.
S bôľom myslím na mnohých, ktorí sa nemôžu tešiť z tohto práva, pretože sú chudobní.
Mnohí majú v tomto horúcom období tvrdú prácu: napr. naši gondolieri, personál v hoteli, v reštaurácii, na lodi a železnici, tiež poriadková služba, tí, ktorí vykonávajú službu na cestách a plážach. Vďaka ich ťažkej práci môžu iní príjemnejšie stráviť dovolenku a prázdniny. Zaslúžili by si, aby sme to mali pred očami a preukázali im sympatiu a srdečnosť!
Ale keď sme už raz v horách alebo pri mori, môžeme si skutočne oddýchnuť? Keď z Mestre utekám do moderného turistického centra, kde vládne hluk, hurhaj, náhlivosť, znečistený vzduch a voda, potom to robím ako tá žena, ktorá si myslí, že zotiera prach, ale v skutočnosti ho handrou len lepšie rozmiestňuje. Som v nebezpečí vrátiť sa do Mestre ustatý, ochabnutý a nervózny, presne tak, ako som odišiel. Opakujem: vedieť si oddýchnuť, znamená – myslím si – znovu objaviť zdravý spánok, pokoj, prírodu.
Nebolo by zle napodobniť cez dovolenku generála Hindenburga. Na jednej inšpekčnej ceste po rôznych bojiskách, keď sa usadil vo vlaku, povedal svojim sprievodcom: „A teraz, páni, začnem myslieť na svoju službu!“ A tvrdo zaspal.
Oddych dnes zaručuje dobrú prácu zajtrajška! – So spánkom, s troškou pokoja, aby človek mohol pozrieť do seba samého.
„Ľudia,“ píše sv. Augustín, „cestujú tak ďaleko, aby mohli obdivovať štíty hôr, a potom prechádzajú nezúčastnene a nevšímavo okolo seba.“
Albino Luciani – Otče náš